Na tomto webe sme už niekoľkokrát rozoberali spánok z pohľadu vedy. Tá sleduje spánok predovšetkým z biologického hľadiska. Spánok je však zaujímavý aj pre psychológiu či lekársku vedu. Veda skúma priebeh spánku, aktivitu mozgu, frekvenciu dýchania a tak ďalej. Konečným cieľom je zlepšiť spánok ľuďom. Porozumenie ľudskej fyziológie má však hodnotu sám o sebe.
Spánok však nie je iba biologický či psychologický dej. Spánok je niečo, čo človeka sprevádza a fascinuje od jeho kultúrneho počiatku. Mytologickému rozmeru spánku sa venujú napríklad náboženská, povery či ľudové tradície. V modernejšom zmysle sa spánku v tomto smere venuje aj umenie. Veď sú to práve umelci, ktorí by mali mať dostatok slobody, aby sa mohli na spánok pozrieť aj z toho nie práve najpraktickejšieho hľadiska.
Maliari po celé stáročia zobrazujú spiacich ľudí. Keby ste si zbežne pozreli všetky obrazy sveta, zistili by ste, že spiacimi ľuďmi sú zväčša ženy. Ono to však nie je ničím prekvapujúce, keďže ženy sú celkovo častejšie maľované ako muži.
Zaujímavou výnimkou z tohto stereotypu je dielo Vincenta van Gogha. Obraz Popludnia: čas oddychu žiari van goghovskými farbami rovnako ako množstvo jeho ďalších diel. Na žiarivom pozadí slamy leží muž so ženou. Oddychujú po náročnej fyzickej práci. Spokojne spia a človek má chuť im tak trochu aj závidieť. Nespia na žiadnom luxusnom matraci, plne im však veríme, že si spánok vychutnávajú. Kto by si nechcel odpočinúť po náročnej práci v takomto voňavom prostredí zaliatym juhofrancúzskym slnkom.
Trochu z iného súdka je maľba Spiaca Venuša od renesančného umelca menom Giorgione. Na prvý pohľad nejde o nič výnimočné – spiaca nahá žena, akt mladej ženy. Tento obraz je v histórii umenia viac ako bežný. Spánok v tomto zmysle má trochu iný význam, ako by sme dnes v 21. storočí čakali. Spánok bol symbolom nevinnosti a zároveň erotickosti. Spánok je zároveň symbolom moci. Vzťah žena muž bol vzťahom moci. A spiaca žena je plne vydaná mužskej svojvôli.
Francisco de Goya vytvoril na konci 18. storočia rytinu s názvom „Spánok rozumu vytvára monštrá“. Tu môžeme pozorovať, že so spánkom boli vždy spájané rôzne temné stránky ľudského života. Do veľkej miery to bolo spôsobené tým, že ľudia o spánku nevedeli prakticky nič. Akurát to, že človek do neho upadal každý deň. Na obraze de Goyu nájdeme sovy, ktoré symbolizujú bláznovstvo a netopiere, ktoré symbolizujú nevedomosť. Francisco de Goya sa cez túto rytinu snažil kritizovať vtedajšiu španielsku spoločnosť, ktorú považoval za dementnú, skorumpovaná a za vďačný objekt výsmechu. De Goyovi v Španielsku chýbal rozum a ľudia, ktorí by tento orgán používali. Slabá aktivita rozumu je podľa jeho cestou do temného sveta plných príšer.
Úplne rozdielnu atmosféru má dielo od francúzskeho maliara menom Henri Rousseau. Spiaca tuláčka je poetické dielo z konca 19. storočia. Henri Rousseau je maliar radený do postimpresionizmu. Jeho dielo zobrazuje spiacu černošku, ktorá sa vybrala do púšte s mandolínou a džbánom vody. Unavená položíte džbán na zem a ľahne si vedľa neho. Zaspí. Lev zachytí jej pach a priblíži sa k nej. Nepustí sa však do nej, nezožerie ju. Je tam akurát na vytvorenie jedinečnej atmosféry.
Roy Lichtenstein je umelec, ktorého by mnohí ľudia ani za umelca nepovažovali. Roy Lichtenstein je moderný umelec a názory na moderné umenie sa medzi bežnými ľuďmi rôznia. Lichtenstein patrí do umeleckého smeru, ktorý poznáme ako pop art. Asi najznámejším predstaviteľom pop artu je Andy Warhol, ktorý, ako je známe, má slovenské korene.
Pop je smer, ktorý zotrel hranicu medzi umením a pop kultúrou. Roy Lichtenstein často využíval motívu komiksu. Presne takto vznikol aj obraz Spiace dievča. Lichtenstein sa inšpiroval priamo konkrétnym komiksom. Vznikol obraz, na ktorom je zobrazená tvár spiacej ženy – blondíny. Žena vyzerá moderne – s makupom, spravenými vlasmi. Je to žena plná energia so žiarivými blond vlasmi. Charakteristickým prvkom Lichtensteinovej tvorby je hlboký výrez. Vlasy dievčaťa sa tak z veľkej časti nachádzajú mimo ohraničenia obrazu.
Poďme však späť do dávnejšej minulosti. Do obdobia, kedy umenie až tak veľmi neexperimentovalo a pracovalo s tradičnými symbolmi. Henry Fuseli bol Angličan a Švajčiar zároveň. Hovoriť budeme o jeho obraze Nočná mora. Namaľoval ho v druhej polovici 18. storočia. Nájdeme na ňom spiacu ženu a nej kľačiace malé monštrum. Obraz mal veľký úspech okamžite po jeho vystavení a vo svojej dobe bol senzáciou. Na svoju dobu bol dostatočne provokatívny, pôsobil až eroticky. Interpretácia obrazu sa rôznia. Symbol nahoty a monštra sme už spomínali. Spánok je tu vnímaný ako niečo, čo môže so sebou priniesť niečo nepríjemné.
Najnovšie komentáre