Na prvý pohľad sa môže zdať, že ľudia spia všade rovnako. Veď sme jeden živočíšny druh, tak nie je dôvod, aby sa to naprieč svetom menilo. V skutočnosti však sa spôsob spánku v rôznych krajinách, ale najmä kultúrach mení.
O tom, ako ľudia spia do veľkej miery rozhoduje kultúra, ktorá je daná zmesou náboženstva a tradície. V súčasnej dobe však asi najväčší vplyv na spôsob spánku má ekonomická úroveň krajiny. Priemyselne vyspelé štáty fungujú diametrálne odlišne od štátov, ktorých ekonomika je slabá, respektíve je založená vo veľkej časti na poľnohospodárstve. Ľudia, čo musia každé ráno vstáva na šiestu do fabriky budú mať iné potreby spánku ako ľudia, ktorí trávia pracovný čas na záhradke za domom.
Ako deti spávajú s rodičmi
Vo vyspelých krajinách deti spávajú oddelene od svojej matky. Zväčša majú samostatnú vlastnú miestnosť, ktoré zdieľajú maximálne so svojimi súrodencami. Vo väčšine sveta je však toto stále luxus, ktorý si ľudia nemôžu dovoliť. A v mnohých prípadoch ani nechcú.
Spánok dieťaťa s matkou má prispievať k vytváraniu tak dôležitého puta. Na druhú stranu je to však kritizované, keďže to môže spôsobovať priveľkú závislosť dieťaťa na matke. V chudobných krajinách si rodiny nemôžu dovoliť deťom vyčleniť samostatnú miestnosť pre deti. Celá rodina zväčša spáva v jednej miestnosti, a to aj napriek tomu, že bežné rodiny majú omnoho viac detí, ako je to dnes bežné v Európe.
V rozvojových krajinách žijú spolu veľké viacgeneračné rodiny. V spálni tak nenájdete iba rodičov s deťmi, ale často aj starých rodičov. Prípadne ešte aj slúžky či hostí. Počas dňa sa v niektorých krajinách spálňa premení na bežnú miestnosť, kde sa vykonávajú najrôznejšie činnosti.
Spánok detí s rodičmi závisí od ekonomickej aktivity rodín. Pokiaľ sú rodičia maximálne zaneprázdnení, potrebujú spánok maximalizovať. Kvantita spánku je obmedzená, a preto je nutné zabezpečiť, aby bol pobyt v posteli maximálne kvalitný. Dieťa v spálni by kvalitu spánku logicky zhoršovalo.
Naproti tomu v rozvojových krajinách majú ľudia vo všeobecnosti omnoho viac času. Voľný čas je v nadbytku a tak deťmi predlžovaný spánok nie je zásadný problém.
Dĺžka spánku
Dĺžka spánku, respektíve potreba spánku, je individuálna. Jeden človek môže byť geneticky nastavený tak, že mu postačí aj 6 hodín spánku denne. Ďalší je však v plnej sile iba po 10 hodinách spánku. Takéto rozdiely sú medzi jednotlivcami. Medzi národmi by sme však rozdiely v nárokoch na spánok pozorovať nemali.
Takéto rozdiely ani nepozorujeme. Vedci však zistili, že rôzne národy trávia v posteli výrazne odlišné obdobia. Najmenej zo všetkých skúmaných národov naspali Japonci. Priemerný Japonec si denne dopraje iba 6 hodín 54 minút spánku. Na druhom póle stojí priemerný Portugalec, ktorý v posteli trávi priemerne až 8 hodín 23 minút. Rozdiel je takmer jeden a pol hodiny.
Nejde však o žiadne geneticky daný rozdiel. Japonci sú jednoducho omnoho pracovitejší ako Portugalci. V Japonsku má práca a lojalita k zamestnávateľovi veľký význam. Portugalci si radšej užívajú život. A pracujú popri tom.
Siesty
Štruktúra spánku je veľmi ovplyvnená kultúrou a v neposlednom rade aj podnebím. Na Slovensku väčšina ľudí spáva monofázicky. Teda spíme jedenkrát denne v noci. Sem-tam si niekto poobede zdriemne, nie je to však až také bežné. Naproti tomu v takej Brazílii sa zdriemnutiu venuje takmer polovica obyvateľov. Presnejšie až 42 percent ľudí si dopraje popoludňajšiu siestu.
Potreba siesty má svoje logické korene. V horúcich oblastiach sveta je v najteplejšom čase dňa naozaj zložité pracovať. Či vôbec sa hýbať. Preto je lepšie toto ťažké obdobie prespať. Naproti tomu život v južanských krajinách nekončí o ôsmej večer. V Španielsku a ďalších krajinách je bežné, že sa večeria aj o desiatej večer.
Problémy so spánkom
Problematický spánok je spájaný najmä s vyspelými krajinami. Je to práve Európa, Severná Amerika, Južná Kórea a Japonsko, kde ľudia prežívajú najväčší stres, ktorý sa často odráža aj na kvalite spánku. Navyše život vyžaduje, aby ľudia obmedzovali spánok v prospech práce.
Pomalý život v chudobných a rozvojových krajinách praje kvalitnému spánku viacej. Aj keď chudobní ľudia nemajú na drahé matrace, majú viac času na spánok. V jednej štúdii, ktorá sa snažila merať spánkový stres v rôznych krajinách, sa ukázali Belgičania ako najťažšie prípady. Až 32 percent ľudí reportovalo, že má problémy so spánkom. Naproti tomu v Rakúsku toto číslo dosiahlo iba 10 percent. Chudobné krajiny v tomto výskume skúmané neboli.
Ďalšie výskumy sledujú kvalitu spánku na základe využívania liekov na spánok. Juhoafričania v tomto smere dominujú – až 56 percent respondentov uviedlo, že si pravidelne pomáha tabletkami na spánok. Omnoho lepšie na tom neboli ani Portugalčania – až 46 percent si nevie predstaviť život bez tabletiek na spánok.
Japonsko je krajina, ktorá je jedna z najzasiahnutejších v rámci kvality spánku. Po druhej svetovej vojne sa Japonci snažili dostať na svetový vrchol. Ľudia v rámci národnej hrdosti pracovali od svitu do mrku. Pracovník, čo prišiel do práce skoro, bol vyzdvihovaný. Ľudia súťažili, kto zostane v práci dlhšie. Ono to nemohlo skončiť inak – v Japonsku ľudia spia najmenej zo všetkých národov sveta.
Pridaj komentár