0

Snívame len počas REM fázy spánku?

Spánok je stále zahalený do rúška tajomstva a veda iba postupne odkrýva jeho tajomstvá. Aj poznatky na začiatku 21. storočia odkrývajú iba zlomok toho, čo je spánok.

Vedci už pomerne dávno zistili, že spánok nie je jeden jednoliaty celok. Na toto zistenie však nepotrebujete žiadnych učených vedcov. Stačí, ak pozorujete niekoho počas spánku. Spánok je pomerne búrlivý a hlavne premenlivý proces. Vonkajším prejavom je najmä prehadzovanie sa v posteli či intenzita dýchania. Čo sa však deje v samotnom mozgu?

sen 1

4 fázy spánku

Spánok sa skladá z dvoch základných fáz – REM a non-REM. Non-REM sa delí na ďalšie tri podfázy.

Najznámejšou časťou spánku je REM fáza. REM je skratka z anglického výrazu „Rapid Eye Movement“, v preklade teda „rýchly pohyb oka“.  V tejto fáza spánku sa nám skutočne oči pohybujú rýchlo a v rôznych smeroch. REM fáza spánku je známa najmä preto, že sa s ňou spája snívanie. A snívanie je veľmi medzi ľuďmi veľmi populárnou témou.

Otázka, na ktorú sa v tomto článku pokúsime zodpovedať, je – snívame iba počas tejto fázy spánku? Ak chcete rýchlu odpoveď, tak áno. Človek sníva nielen počas REM fázy spánku.  V tejto fáze sa vyskytuje veľká väčšina snov. Ak si ráno pamätáte nejaký sen, tak sa vám s veľkou pravdepodobnosťou prisnil počas REM fázy spánku.

Niečo o REM fáze spánku

Počas tejto fázy spánku strávi dospelý človek asi 20 až 25 času spánku.  Čas, ktorý strávime v REM fáze sa vekom znižuje. Deti v nej zostávajú až 50 percent času spánku. Potom sa tento podiel postupne znižuje a zastaví sa na hodnote 20 percent.

sen 2

Pri vstupe do REM fázy sa začne výrazne meniť fyziológia tela – svaly sú paralyzované, aktivita srdca sa zvýši, dýchanie sa zmení a rovnako sa z rovnováhy dostane aj telesná teplota. Mozog spúšťa REM fázu produkciou neurotransmitera nazývaného acetylcholín. Na druhú stranu o inhibíciu sa starajú neuróny produkujúce monoamíny, kam patrí aj serotonín. Jednou zo zaujímavostí REM je to, že človeka v tejto fázy nie je jednoduché zobudiť. Jeho mozgové vlny sa podobajú bdelému stavu, so zobudením budete mať však väčšie problémy ako v prípade, že by bol v hlbokom spánku. Prekvapujúca je aj spotreba kyslíka. Mozog v REM fáze spotrebuje viac kyslíku ako mozog bdelého človeka.

Dospelý človek vstupuje do REM fázy spánku každých cca 90 minút. V druhej polovici spánku zostávame v REM fáze o čosi dlhšie ako v prvej.

Non-REM fáza spánku

Vo všeobecnosti môže non-REM fázu spánku opísať ako postupné upokojovanie organizmu – celková aktivita organizmu sa zníži. Rovnako ako telesná teplota, činnosť srdca, dýchanie a spotrebovaná energia. Ďalším sprievodným javom je znížená produkcia acetylcholínu. Organizmus sa snaží zaujať polohu, ktorá je z pohľadu výdaja energie najefektívnejšia – toto sa prejavuje napríklad typickým schúlením.

Non-REM fáza sa rozdeľuje do ďalších troch podfáz: nREM 1, nREM 2, nREM 3.

nREM 1

Z pohľadu snívania je nREM 1 druhou najdôležitejšou fázou spánku. Každú noc v nej strávime relatívne málo času – iba 5 až 10 percent spánku. nREm sa vyskytuje na začiatku spánku – na rozhraní bdenia a spánku. Táto fáza je charakterizovaná aktivitou svalov a pohybom očí (pomalším ako v REM fáze). Mozgové vlny prechádzajú z alfa vĺn (8-13 Hz) do theta vĺn (4-7 Hz). Počas nREM 1 sa svaly tela trochu uvoľnia a vedomie stráca kontakt s okolím.

Počas nREM 1 fázy spánku ľudia zažívajú hypnagogické halucinácie, teda sny v určitej forme. Tieto halucinácie sa odohrávajú v tzv. hypnagógii, čo špecifická stav vedomia – prechod medzi bdením a spánkom.

Snívanei počas nREM 1 fázy je často ďaleko zaujímavejšie ako v prípade REM snívania. Vznikajú rôzne situácie, ktoré súvisia s tým, že telo postupne vypína jednotlivé zmysly. A ako to už  z času na čas býva, niekedy tu nastane mierny chaos.

Snívaním počas nREM 1 fázy sa vysvetľujú aj zážitky, ktoré ľudia opisujú ako únosy mimozemšťanmi. K tomuto dochádza vďaka tzv. spánkovej paralýze. Toto je stav, kedy REM fáza nastúpi ešte v čase, keď je človek pri vedomí. Respektíve sa práve ocitol pri vedomí.

Časté sú aj zvukové halucinácie. Zväčšia ide o neidentifikovateľné zvuky. V niektorých prípadoch však tieto zvuky môžu dostať konkrétnu formu – napríklad hlasu. Takto môžu mať niektorí ľudia pocit, že počuli svoj vnútorný hlas.

S nREM 1 fázou je spojený aj tzv. tetris efekt. Tento úkaz môžete zažiť, ak tesne pred spánkom vykonávate nejakú monotónnu činnosť. Tetris efekt sa postará o to, že sa vám o nej bude na začiatku spánku ešte aj snívať.

nREM 2

Dospelý človek v tejto fáze spánku trávi 45 až 55 percent času. V tejto fáze spánku je človek v známom hlbokom spánku a je ho ťažké zobudiť.

nREM 3

Počas nREM 3 sme ešte v hlbšom spánku ako nREM 2. nREM 3 sa často označuje ako krátkovlnný spánok. V mozgu by ste zaznamenali delta vlny, ktorých najvyššia vlnová dĺžka by bola 3,5 Hz. Telo prakticky vôbec nereaguje na vonkajšie podnety.

nREM 3 je fáza spánku, kedy sa vyskytujú tzv. parasomnie. Námesační ľudia sa nachádzajú práve v tomto štádiu spánku. Ak ste sa zobudili na nočnú moru, stalo sa to práve v nREM 3. V rovnakej fáze sa nachádzajú aj deti, ktoré sa počas spánku pomočia. nREM 3 je zodpovedná aj za rozprávanie počas spánku.

Záver

Z uvedených informácií je odpoveď na otázku, či snívame iba počas REM fázy spánku, jasná. Vhodnejšie by bolo sa spýtať, v akej fáze spánku nesnívame. Z uvedených štyroch fáz spánku nesnívame iba počas fázy nREM 2.

 

 

Pridaj komentár