0

3 nedávne vedecké zistenia o spánku

Pri všetkých tých technologických novinkách, ktoré sa okolo nás objavujú ako huby po daždi, môžeme nadobudnúť dojem, že veda pokročila natoľko, že naozaj rozumieme sveta a aj samým sebe.

Môžeme mať dojem, že studnica poznania je taká hlboká, že ľudské telo je prebádané od nosa po DNA. Že vedci rozumejú telu – ako funguje, prečo funguje tak, a nie inak.

V skutočnosti však svet vedy nevyzerá až tak ružovo. Vládne optimizmus, pretože veľkosť poznania napreduje míľovými krokmi, stále však v mnohých oblastiach sme za stáročia bádania dokázali vytvoriť iba malý ostrovček v takmer nekonečnom mori poznania.

Pekným príkladom našich obmedzených vedomostí je aj spánok a orgán s ním spojený – mozog. Napriek tomu, že biologický fenomén, akým spánok je, nás sprevádza na každom kroku ľudského života, spánok do veľkej miery zostáva pre človeka záhadou.

Veda pracuje na pomerne jednoduchom princípe. Vedci si vytvoria nejakú hypotézu, ktorú neskôr testujú pomocou experimentov. Experimenty a prístroje na to používané môžu byť high-tech, princíp je však však triviálny. Na pokusy sú potrebné peniaze a tie nie vždy sú k dispozícii. Preto môžeme byť iba radi, keď sa vedci dopátrajú k nejakému objavu a ukončia naše tápanie v tme.

V tomto článku prinášame tri nedávne vedecké zistenia o spánku. Nie je to veľa, ale každá kvapka poznania nám pomáha lepšiemu porozumeniu spánku. Toto chápanie má pre nás priame benefity – pre spokojný a zdravý život potrebujeme regenerujúci spánok. Pokojne môžeme hovoriť o efektívnom spánku, pretože to je presne jeho funkcia – umožniť telu plnohodnotnú regeneráciu, umožniť mozgu spracovať informácii získané počas bdenia.

Spanie na chrbte spôsobuje chrápanie

Možno ste si už niekde prečítali nejaký článok odborníka na spánok, ktorý čitateľom odporúčal spávať na chrbte. Bezpochyby táto spánková poloha prináša niekoľko podstatných benefitov – ak spíte na chrbte, tak vaša chrbtica má najjednoduchšiu cestu k optimálne polohe. Nie ste skrčení – chrbtica kopíruje nerovnosti ľudského tela. A v neposlednom rade, dôležité najmä pre ženy, spánok na chrbte má kozmetické benefity. Ak spíte na chrbte, vaša tvár je voľná. Netlačí na vankúš či na inú časť postele. Ľudia spiaci na chrbte tak mávajú menej vrások.

Vedci však nedávno zistili, že so spánkom na chrbte je spojené aj jedno negatívum – ľudia spávajúci v tejto polohe častejšie trpia chrápaním. Hypotéza bola jednoduchá . Ak spíte tvárou hore, gravitácia tlačí jazyk smerom dole, čo prispieva ku chrápaniu. Vedcom sa podarilo túto hypotézu experimentálne overiť.

Pri akomkoľvek chrápaní je potrebné si dávať pozor, pretože to nemusí byť iba nevinná, síce otravná, záležitosť. Chrápanie môže byť príznakom zlého zdravotného stavu.

Spánok sa stará o kognitívne funkcie

Už pomerne dlhú dobu je známe, že spánok úzko súvisí s našou schopnosťou učiť sa. Vedci však nedávno vykonali experiment na skupine 39 študentov, ktorí tento fakt kvantifikuje. Výsledky tohto experimentu nám hovoria pomerne veľa o tom, aký význam má spánok pre učenie.

Z výsledkov tohto výskumu by si mohli zobrať ponaučenie najmä študenti. Je zrejmé, že učenie sa hlboko do noci počas neprospieva. Možno sa čosi naučíte, celkovo to však v testovaní nepomôže.

Absencia dostatočného množstva spánku totiž výrazne narušuje naše kognitívne funkcie. Učiť sa dokážeme efektívne iba pri dostatočnom množstve spánku. Ak si ho odopriete, tak síce bude prijímať informácie (čítať učebnicu), váš mozog však nebude schopný tieto informácie uložiť v dostatočnej miere. Deň pred testom či skúškou je preto vždy lepšie sa vyspať.

Výskum dokázal, že aj krátky spánok či zdriemnutie môže mať veľmi pozitívny vplyv na učenie. Také zdriemnutie poobede vôbec nemusí byť na škodu. Vedci dokázali, že ľudia po 90-minútovom spánok počas dňa dosiahli lepšie výsledky v testoch na škole.

90 minút je pomerne dlhý čas. Zdriemnutie vôbec nemusí trvať jeden a pol hodiny. Výrazne dokáže pomôcť aj ďaleko menej – často pomôže aj krátkych 20 minút.

Krátky spánok dokáže vyčistiť mozog. Aj počas pár minút spánku si dokáže mozog vyčistiť priestor s informáciami – a bude tak pripravený na ďalšiu várku informácií.

Zvuky dokážu zlepšovať pamäť

Väčšina ľudí si myslí, že počas spánku nič nevnímame. Akurát spíme a venujeme sa snom. V skutočnosti však naše zmysli nikdy nie sú vypnuté. Aj spiaci človek počúva. Mozog však tieto zvukové vnemy eliminuje, aby človek nebol zbytočne vyrušený. Mozog ich však vníma.

Vedci spravili jeden jednoduchý test. Vybrali skupinu dobrovoľníkov, ktorým počas bdenia ukazovali obrázky a k nim im prehrávali zodpovedajúce zvuky. Príklad – ukázali im psa a zároveň spustili zvuk štekanie. Toto zopakovali s viacerými objektmi. Následne šli účastníci testu spať. Samozrejme všetko sa dialo pod plnou kontrolou vedcov. Počas spánku testovaným ľuďom púšťali rovnaké zvuky, ako pri premietaní obrázkov. Experiment bol vyhodnotený tak, že ľudia, ktorým boli prehrávané zvuky počas spánku,  si výrazne lepšie pamätali obrazovú prezentáciu objektov ako ľudia, ktorým  tieto zvuky počas spánku neboli prehrávané.

Záver

Počas vášho života nemôžete očakávať, že veda odpovie na všetky otázky spánku. Už dnes však vieme, že spánok je veľmi dôležitý z pohľadu kvality života. Nemusíte čakať na nové vedecké poznatky. Venujte kvalite a dĺžke spánku primeranú pozornosť.

Pridaj komentár