Napriek tomu, že spánkom trávime takmer tretinu svojho života, o tomto fyziologickom jave až tak veľa nevieme. Veda sa za posledných 100 rokov hýbe míľovými krokmi, ľudský mozog však stále v obrovskej miere zostáva záhadou. Samozrejme, že o spánku niečo vieme. Väčšina týchto poznatkov pozostáva z bežných subjektívnych pozorovaní. Do mechanizmov a príčin, do hĺbky jednotlivých procesov sa zatiaľ nevieme pozrieť. Napríklad – vieme, že spánok nie je homogénny proces. Vieme, že sa skladá z fáz. Poznáme REM fázu a nonREM fázu. Dokonca aj tušíme, akú funkciu tieto fázy plnia. Veď práve – iba tušíme. Ku koreňom vecí sa stále neviem dostať.
Existuje však optimistická nádej, že do tajov ľudského mozgu sa raz dostaneme. Veda neustále prichádza s novými a novými poznatkami. Cieľom tohto článku je zoznámiť ľudí s tými najnovšími zisteniami. Nepôjde o nič technické – všetko, čo v tomto článku nájdete je jednoduché, zrozumiteľné a vedomosti je možné prakticky využiť.
Prerušovaný spánok je horší ako absencia spánku
Samozrejme, že toto tvrdenie platí iba za určitých okolností. Ak si doprajete 8-hodinový spánok, ale vaša mačka vás v polovici spánku na pár sekúnd nečakane zobudí, ešte to neznamená, že kvalita vášho spánku výrazne utrpí.
Ak hovoríme o prerušovanom spánku, tak máme na mysli frekventované prerušovanie – rozkúskovanie spánku do krátkych častí.
Vedci zistili, že takýto prerušovaný spánok je horší ako absencia spánku. Ako je toto možné? Aby sme to pochopili, musíme sa vrátiť k fázam spánku. REM fáza je časť spánku, kedy je mozog vo vysokej aktivite. Popritom sú svaly napäté a telo strnulé. V tejto časti spánku človek sníva väčšinu snov. Presnú funkciu REM fázy spánku (REM – Rapid Eye Movent, rýchly pohyb očí) nepoznáme. Predpokladá sa však, že REM fáza súvisí so spracovaním spomienok z dňa. REM fáza spánku sa strieda s nonREM fázou, ktorú označujeme aj ako hlboký spánok. Počas nonREM fázy spánku dochádza k výraznému útlmu aktivity mozgu. Svaly a aj celé telo je uvoľnené. Dochádza k maximálne regenerácii.
Vedci predpokladajú, že pri prerušovanom spánku sa človek nikdy poriadne nedostane do nonREM fázy spánku. Absencia hlbokého spánku spôsobuje subjektívne horšie pociťovaný spánok. Ľudia sa po prerušovanom spánku cítia viac unavení, ako v prípade absencie spánku.
Moderný človek nespí menej ako jeho predkovia
Na prvý pohľad sa to môže zdať jasné – moderný človek, človek 21. storočia, si zďaleka nemôže dopriať toľko spánku ako jeho predkovia. Moderná doba je rýchla a náročné a nie je možné márniť čas spaním. V minulosti si to ľudia mohli dovoliť. Veď čas nebol taký drahý ako dnes.
V skutočnosti to však tak nie je. Aspoň k takémuto výsledku sa dopracovali vedci. Ako to zistili? Cestovali do minulosti a vkradli do spálne svojich predkov? Nie úplne tak. Nepotrebovali žiadny stroj času. Stačilo sa im presunúť na miesto našej planéty, kde ľudia žijú podobným spôsobom ako ľudia v minulosti. A zase také zložité to nie. Na svete nájdete ešte obrovské množstvo miest, kde modernita stále nedorazila.
Pozorovaním bolo zistené, že ľudia z primitívnych spoločností dokonca spali menej ako moderný človek (minimálne ten americký, keďže výskum sa robil na americkej univerzite). Ako je to možné? Moderný človek síce nemá veľa času na spánok, dokáže ho však maximálne efektívne využiť. Moderný človek má vlastnú spálňu, ktorá je takmer dokonale čistá, nie je v nej hluk a je ako stvorená na spánok. Človek v nej dokáže rýchlo zaspať a spať bez akéhokoľvek vyrušia. Primitívny človek takéto možnosti určite nemal. V rodinách bolo oveľa väčšie množstvo ľudí a spalo sa väčšinou iba v jednej miestnosti. Kedy sa zaspávalo a kedy vstávalo tak nezáležalo výlučne na jednotlivcovi. Takisto sa nespalo na kvalitných matracoch, ktoré tlmili všetky pohybu. Človeka vyrušovali nielen ľudia, ale aj množstvo ďalších zvukov.
Počas spánku je jedna polovica mozgu vo vyššej aktivite
Toto možno už znie ako kuriozita. Je to však dôležitý poznatok. Už dlho vieme, že ľudský mozog sa skladá z dvoch častí. Stále si však nie sme istí, prečo tomu tak je. Vedelo sa aj to, že delfíny počas spánku vypnú jednu časť mozgu, zakiaľ druhá je bdelá. Teraz však vedci zistili, že toto sa deje aj u človeka. Nie však v takej miere. Zistili, že počas spánku (v sledovanej skupine) polovica mozgu javila vyššiu aktivitu ako druhá. Predpokladá sa, že je to evolučný pozostatok. Vo svojom prirodzenom prostredí si človek nikdy nemohol dovoliť upadnúť do absolútneho spánku. Nejaké riziko totiž hrozilo vždy.
V zime spíme trochu dlhšie ako v lete
Ono to má ďaleko od zistenia, že človek hibernuje. Nie sme ako medvede, ale niečo s nimi predsa len máme spoločné. Aj nás ovplyvňuje zmena úrovne slnečného žiarenia. Minimálne takto si toto celé vysvetľujú vedci. Keď sledovali skupinu ľudí, tak dokázali, že v zime sa nám z postele vstáva predsa len o čosi ťažšie. Nie je to nič zásadné, ale predsa. Vedci porovnávali ľudí z rôznych častí USA. Zistili, že ľudia, kde je zima, spia o 13 minút dlhšie ako ľudia, ktorí žijú v oblasti bez jasných prejavov zimy.
Pridaj komentár