O potrebe spánku sa toho píše pomerne veľa. Väčšinou sa však táto téma príliš zjednodušuje. Zväčša sa dozvieme, že každý človek by mal spať minimálne 7 či 8 hodín. Táto rada sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrá, keďže nikto nepochybuje o tom, že spánok je pre život mimoriadne dôležitý. V skutočnosti však presne určená doba potrebného spánku môže mnohým ľuďom uškodiť.
Je bežným zvykom vychádzať z predpokladu, že všetci ľudia sú rovnaký. Keď nie úplne, tak aspoň plus-mínus. V skutočnosti to tak nie je a medzi ľuďmi sú veľmi výrazné rozdiely. Rozloženie jedincov v populácii je charakterizované tzv. gausovou krivkou. Z nej ľahko vyčítate, že väčšina ľudí sa nachádza v nejakom strede – teda plus-mínus sú rovnakí. Potom však na ľavej aj pravej strane máme klesajúcu krivku, ktorá časom splynie s osou x. To znamená, že z normálu sa vymyká menej a menej ľudí. Rozdiel medzi pravou a ľavou časťou krivky môže byť naozaj veľký.
Toto je hlavný dôvod, prečo časovú potrebu spánku nemôžeme zúžiť do tvrdenia, že každý by mal spať 7 či hodín. Prípadne do podobných tvrdení.
Potreby spánku sa veľmi líšia. Dôležité je iba to, aby sa človek ráno zobudil vyspaný, teda dostatočne zregenerovaný. Mnohým ľuďom na to stačí 5-hodiný spánok. Ďalší zase potrebuje 10 hodín. Väčšina ľudí sa však zmestí do spomínaných 7 až 8 hodín. Nemá však absolútne žiadny zmysel vyžadovať od človeka, ktorému stačí 5 hodín spánku, aby v posteli ležal ďalšie 2 hodiny. To isté platí aj u človeka, ktorý biologicky potrebuje 10 hodín spánku, aby vedel normálne fungovať. Ak budete takéhoto človeka nútiť vstávať po siedmich hodinách, celý deň bude trpieť pre nedostatok spánku.
Ako však určiť, koľko je vaša prirodzená potreba spánku? Toto vôbec nie je komplikované. Väčšina ľudí to veľmi dobre vie. Ak si nie ste istí, tak si to odmerajte. Prirodzene zaspite a zobuďte sa. Je dobré, aby ste sa zobúdzali za svetla. Zobúdzanie v tmavej miestnosti bez prítomnosti slnečného svetla dokáže významne predĺžiť dobu spánku.
Potreby spánku vzhľadom na vek
Potreba spánku sa nemení iba medzi ľuďmi, ale aj u každého jedinca. Najväčšiu potrebu spánku máme krátko po narodení. Vtedy človek prespí aj viac ako 18 hodín denne. Táto extrémna potreba spánku pomaly klesá. Ustáli sa približne v 20. roku života. Toto je potrebné mať na pamäti, pretože teenageri potrebujú k spokojnosti cca o hodinu spánku viac ako bežný dospelý človek.
Bežne sa predpokladá, že starí ľudia potrebujú výrazne menej spánku ako bežní ľudia. Ono sa to na prvý pohľad aj môže tak zdať – veď hádam každý z nás má skúsenosť so svojou babkou či dedkom, ktorí vstávali skoro ráno.
V skutočnosti však starší ľudia potrebujú cca rovnaké množstvo spánku ako dospelí ľudia. Je to menej, ale nijako výrazne. Možno o pol hodinu či hodinu menej. Ako je to možné, keď bežné pozorovanie hovorí niečo iné? Seniori na rozdiel od mladších ľudí majú trochu inú štruktúru spánku. Ich hlavná časť spánku je relatívne krátka. Hlavnú časť spánku si dopĺňajú krátkymi podriemnutiami si počas celého dňa. Keby ste všetky tieto spánkové úseky spočítali, tak by ste došli k štandardným číslam.
Čo spôsobuje nedostatok spánku?
Všetci nejako prirodzene vieme, že neprirodzené skracovanie spánku nie je dobré. Len málo sa však hovorí o skutočný dôsledkoch odopierania si spánku. Je jasné, že dnešná doba spánku nepraje. Čas sú peniaze a počas spánku veľa ľudí naozaj nevie zarábať. Ľudia tak majú tendenciu uprednostňovať profesionálny život pred odpočinkom a prácou. Niekto si zo spánku ukrajuje pol hodinku, niekto tri.
Dnes veľmi dobre vieme, že nedostatok spánku vplýva na produktivitu človeka. Ak budete v práci o dve hodiny dlhšie na úkor spánku, tak to nemusí znamenať, že v tej práci spravíte viac. Nedostatok spánku narušuje kognitívne funkcie. Sem patrí napríklad schopnosť učiť sa. Ak si odopriete významnú časť spánku, učenie bude zložitejšie a bude vám trvať dlhšie. Viaceré štúdie dokázali, že ľudia, ktorí si upierajú spánok, sa ťažšie a horšie rozhodujú. Ak si manažér uprie spánok, tak to môže viesť k vážnym chybám v rozhodovaní. Nedostatok spánku vedie k chybám. Toto je kľúčová znalosť pre ľudí, ktorých chyby môžu mať obrovské dôsledky.
Ako zefektívniť spánok?
Viacej aktívneho času si nemusíte vytvárať iba skracovaním dĺžky spánku. Dá sa ísť aj cestou zefektívnenia procesu spánku. Sem patrí napríklad aj také zaspávanie, či príprava na spánok. Je dokázané, že pozerania TV či práca s počítačom či tabletom krátko pred spánkom. Keď dáte preč zo spálne televízor a dáte si záväzok, že spálňové dvere neprekročí žiadny tablet či iné zariadenie s obrazovkou, vaše zaspávanie bude zaručene rýchlejšie a spánok by mal byť pokojnejší a efektívnejší.
Samozrejmosťou by malo byť stráženie svojho jedenia. Cca dve hodiny pred uľahnutím do postele by ste nemali jesť. Inak sa vám spánok skomplikuje, aj keď si toho nemusíte byť vedomí. To isté platí aj o alkohole. Síce po jeho požití zaspíte ľahšie, celý priebeh spánku však bude horší.
Pridaj komentár