Na prvý pohľad sa to môže zdať ako triviálna otázka hodná 5-ročného dieťaťa. Prečo spíme? Veď prečo by sme sa to pýtali. Je to tak, a vždy tomu tak aj bolo. Nie sú to však iba deti, ktoré sa túto otázku radi pýtajú. Je to plne legitímna otázka, ktorou sa zaoberá množstvo vedcov. Vedecké mysle totiž neuspokojí odpoveď, že tomu tak je, a vždy tomu tak bolo. Všetko musí mať nejakú príčinu v živom svete musí plniť nejakú špecifickú otázku. Spánok nevznikol len tak.
Mozog je časť ľudského tela, ktorému stále nerozumieme. Situácia sa za posledných sto rokov radikálne zlepšila, stále však máme pred sebou viac neznámeho ako známeho. Veda v štúdii ľudského mozgu robí výrazné pokroky. Možno to nebude trvať dlho a odhalí nám mnohé záhady. Teraz sa však musíme uspokojiť s tým, čo vieme. Maximálne k tomu môžeme pridať niekoľko špekulácií a dúfať, že sa z nich onedlho stanú vedecké teórie.
Pre bežný život nie je ani tak dôležité, prečo spíme, ako to, akým spôsobom môžeme náš spánok zlepšiť. Ako spať maximálne efektívne? Ako predísť nespavosti, nočným morám, bolestiam chrbtu a tak ďalej. Veda by nemala fungovať iba sama pre seba – mala by nám prinášať poznatky, na základe ktorých vieme upraviť svoj život. Zväčša sa tak aj deje.
Spánok ako regeneračné obdobie
Evolúcia nemôže tvoriť v neobmedzenom rozsahu. Organizmy sa musia prispôsobiť prostrediu, v ktorom žijú. Zhodou všetkých okolností, na Zemi sa živé organizmy museli prispôsobiť pravidelného striedaniu dňa a noci. Deň a noc majú na Zemi približne rovnaké trvanie. Ono sa to môže zdať ako samozrejmosť, ale zďaleka to nie je pravidlo. Deň môže trvať mnohonásobne viac ako noc, či naopak.
Na pravidelné striedanie dňa a noci sa organizmy prispôsobujú rôzne. Existujú však dve základné stratégie. Buď je organizmus aktívny v noci, alebo cez deň. Ak je organizmus aktívny cez deň, tak v noci nemá čo robiť. Pri nočnom živočíchovi to funguje opačne. Pre živý organizmus je potom logické v čase, keď nemá čo robiť, oddychovať. Optimálne je to robiť maximálne efektívne, aby potom počas dňa dokázal podávať maximálny výkon.
Takto sa to vyvinulo aj u človeka. Počas dňa sme sa starali o obživu (napríklad sme lovili mamutov či siali pšenicu) a v noci sme nemali, čo robiť. Loviť mamuta v noci nemá veľkú šancu na úspech. A siať pšenicu pod svetlom mesiaca tiež nedáva veľký zmysel. V noci sa nedalo robiť nič iné, ako oddychovať.
Čo sa deje počas spánku?
Fyziologické prejavy počas spánku sú vcelku dobre zmapované. Počas spánku vo všeobecnosti dôjde k spomaleniu metabolizmu, k zníženiu spotreby energie, k zmene fungovaniu zmyslov a tak ďalej. Spánok však nie je jednoliaty celok.
V súčasnosti vieme, že spánok sa skladá z dvoch základných častí. Poznáme tzv. REM fázu spánku a nonREM fázu. Rozdiely sú vcelku značné.
Pri upadnutí do spánku sa ocitnete vo fáze REM. REM je skratka anglického výrazu Rapid Eye Movement, teda rýchly pohyb očí. Počas tejto fázy spánku sa človeku skutočne rýchlo pohybujú oči smerom nahor a nadol.
REM fáza spánku je charakteristická vysokou mozgovou aktivitou. V tejto fáze spánku sa vám prihodí drvivá väčšina snov. Toto si môžete overiť veľmi jednoducho. Stačí, keď sa zobudíte krátko po zaspávaní. Alebo budete ostro sledovať to, čo sa s vami bude počas zaspávania diať. Takto máte veľkú šancu zažiť veľmi živé sny, či dokonca halucinácie.
Ďalším znakom REM fázy spánku je strnulosť svalov. Svaly sú napäté a celé telo v napätí. Toto stojí v ostrom kontraste s nonREM fázou spánku, ktorú môže označiť aj za hlboký spánok. V nonREM fáze sú svaly uvoľnené – dochádza v nich k intenzívnej regenerácii. Na to, aby ste svaly regenerovali, potrebujete k nim zvýšiť prísun krvi. Odkiaľ ju však zoberiete? Z tráviaceho traktu. Toto je veľmi podstatný dôvod, prečo by ste nemali sa pred spánkom napchávať. Počas spánku totiž potrebujete využívať krv iným spôsobom ako zbieraním výživy v črevách.
Hlboký spánok je zároveň časťou spánku, kedy dochádza k útlmu mozgovej aktivity. K regenerácii dochádza aj v tejto časti tela. Na rozdiel od svalov, však tu dochádza aj k ďalšej činnosti.
Spánok hrá kľúčovú rolu pri kognitívnych funkciách. Najznámejšie je spojenie s pamäťou. Počas spánku náš mozog vyhodnocuje veci, ktoré zaznamenal počas dňa. To, čo vyhodnotí ako dôležité, to si pomocou neurónových spojení zapíše do pamäti. Keďže nemá neobmedzenú kapacitu, ďalšie veci sa jednoducho stratia.
Pokiaľ si nedoprajete dostatočné množstvo kvalitného spánku, vaša schopnosť zapamätať si veci klesne. Neovplyvní to iba vašu písomku z biológie. Ale aj ďaleko bežnejšie učenie. Napríklad budete si pomalšie osvojovať nové pracovné zručnosti.
Absencia spánku vám dokáže tak narušiť činnosť tela, že celé to povedie až ku kolapsu. Človek jednoducho nedokáže bez spánku žiť. Rekord v bdení je pomerne veľa dní (cca 10). Avšak už po 24 hodinách bez spánku sú kognitívne funkcie mozgu tak narušené, že vám to znemožní vykonávať väčšinu činností.
Pridaj komentár