Spánok je zaujímavý fenomén. Vieme, že je pre naše zdravie mimoriadne dôležitý – napriek tomu ho však podceňujeme. V dnešnej dobe je úplne bežné, že spánok obetujeme rôznym ďalším veciam. Väčšinou to však je práca. Spánok trpí najmä našou zaneprázdnenosťou. Napriek tomu, aby sme v živote aspoň trochu spomalili, obmedzujeme dĺžku spánku, čo má priamy vplyv aj na jeho kvalitu.
Množstvo potrebného spánku sa líši od osoby k osobe
Ak vám niekto hovorí, že človek by mal spať minimálne osem hodín, jednoznačne nemá pravdu. Takéto jednoduché a univerzálne pravidlo neexistuje. Potreba spánku je pri každom človeku individuálna. Rozdiely medzi ľuďmi môžu byť výrazné – zväčša však nie sú. Drvivá väčšina dospelých ľudí potrebuje spať 7 až 9 hodín. Nájdu sa však aj extrémy. Sem tam môžete stretnúť človeka, ktorý si bez problémov vystačí s piatimi hodinami spánku denne. Na druhú stranu existujú aj ľudia, ktorí bez 10 hodín spánku denne nedokážu normálne fungovať. Život ľudí z týchto extrémov býva výrazne odlišný.
Pri dĺžke potrebného spánku je potrebné zohľadniť aj vek. S rastúcim vekom sa znižuje potreba spánku. Najmenšie deti potrebujú takmer 20 hodín spánku denne. Postupne sa to znižuje až do veku okolo 25 rokov, kedy sa potreba spánku ustáli na geneticky danej úrovni. Bežne existuje predstava, že starší ľudia (povedzme po 70-tke) potrebujú výrazne menej spánku. Nie je to však pravda. Po spomínanej 25-tke sa potreba spánku znižuje iba minimálne.
Seniori však spávajú trochu inak ako bežní ľudia. Ich spánok nie je vždy celiství. Dospelý človek vo veľkej väčšine prípadov má spánok v jednom celku. Seniori majú spánok rozdelený do viacerých úsekoch. Zdriemnu si tu, zdriemnu si tam. Na prvý pohľad tak vznikne dojem, že spávajú menej, keďže vstávajú skoro ráno. Ak by ste však spočítali všetky úseky spánku dokopy, výsledná dĺžka spánku veľmi od bežného človeka nelíšila.
Potreba spánku, podobne ako jeho „druh“ sa tak počas nášho života dosť výrazne mení.
Čo spôsobuje nedostatok spánku?
Vplyv nedostatku spánku na život človeka je veľmi dobre zmapovaný. Existujú stovky rôznych štúdií, ktoré sa zhodujú vo svojich výsledkoch.
Skrátený spánok znamená, že v mozgu neprebehnú všetky regeneračné procesy. Počas spánku dochádza okrem iného k spracovaniu vnemov z predchádzajúceho dňa. Toto sa deje najmä na chemickej úrovni v rôznych fázach spánku.
Ak si skrátite spánok, tento proces nebude dokončený. Vnemy nebudú kompletne spracované. Výsledkom budú znížené kognitívne funkcie organizmu. Je experimentálne overené, že jedinci, ktorým bol upieraný spánok, vykázali nižšiu schopnosť učiť sa. Človek nebol schopný prijať nové schopnosti, respektíve mu to trvalo dlhšie. Ďalšou obeťou je bežná pamäť. Ľuďom, ktorým bol počas experimentu upieraný spánok, mali zhoršenú pamäť.
Dlhodobý nedostatok spánku sa môže prejaviť aj na zdravotnej úrovni. Pri probléme spánkového deficitu je potrebné si uvedomiť, že chýbajúci spánok nemožno plne nahradiť dospávaním. Toto určite nie je riešenie.
K čomu vedie nízka kvalita spánku?
To, že si denne doprajete spánku do sýtosti ešte neznamená, že váš spánok je v poriadku. Kvantita je jeden rozmer, ktorý však sám o sebe veľa neznamená. Ideálny spánok popri dĺžke potrebuje aj kvalitu. Ide o to, aby sa telo počas spánku naplno venovalo regenerácii. Aby pri tomto procese nebolo rušené.
Najväčší vplyv na kvalitu spánku má poloha chrbtice. Chrbtica je zložitá časť tela pozostávajúca zo svalov, šliach, nervov a kostí. Ak sa chcete ráno zobudiť v plnej sile, je potrebné zabezpečiť, aby chrbtica počas spánku maximálne oddychovala.
Je nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo čo možno v najlepšej polohe. Za optimálnu polohu chrbtice môže považovať rovnú polohu. Počas spánku by chrbtica mala mať podobný tvar ako počas vzpriameného stoja. V skutočnosti chrbtica nie je rovná, je dvojito esovite prehnutá – pre potreby tohto článku to však môžeme ignorovať.
Chrbtici môžete pomôcť výberom vhodného matraca. Matrace, ktoré pomáhajú chrbtici počas spánku zaujať optimálnu polohu, nazývame ortopedické. Takmer všetky matrace majú aké-také ortopedické vlastnosti – nie všetky matrace však môžeme nazývať ortopedické. Tento prívlastok dostanú iba tie matrace, ktorých ortopedické vlastnosti majú nejaký reálne efekt.
Medzi ortopedické matrace patria najmä taštičkové. Tento typ matraca má vynikajúce vlastnosti vďaka špecifickej konštrukcii jadra. Jadro taštičkového matraca sa skladá z množstva nezávislých pružiniek. Stlačením jednej pružinky nedochádza k deformácií okolitých. Vďaka tomuto dokáže matrac kopírovať nerovnosti tela a pomáhať chrbtici zaujať vhodnejšiu polohu.
Výborné ortopedické vlastnosti majú aj latexové matrace. Latexová pena je navyše prirodzene antimikrobiálna, čo je vhodné najmä pre alergikov.
Na kvalitu spánku má vplyv aj konzumácia nápojov a jedál. Alkohol sa často používa ako pomôcka pri zaspávaní. Skutočne s prechodom do spánku pomôže. Zhorší však kvalitu spánku. Ráno sa tak zobudíte v horšom stave.
Neodporúča sa ani konzumácia jedla krátko pred uľahnutím do postele. Posledné veľké jedlo by ste mali mať minimálne 3 hodiny pred spánkom. S menšími jedlami je to trochu zložitejšie. Do postele sa neodporúča ísť so škvŕkajúcim žalúdkom. Vždy je lepšie si čosi zajesť. Mali by ste sa však vyhnúť jedlám bohatým na sacharidy. Najhoršie sú rôzne sladkosti. Odporúčajú sa jedlá bohaté na bielkoviny. Ideálnym posteľným jedlom sú banány.
Pridaj komentár