: : : SLAD : : : Spoločnosť LARPov a Drevární

Súdny zákonník pre ľud podľa jeho výsosti, nášho milovaného cisára a Slnka:

1. Pred každým zákonníkom sa treba zmieniť o cisárovej pravde a o čistote božského Slnka. Preto svätý Halean v prvom zákone napísal a povedal toto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety a prísahy pohanské alebo iné rituály bosorácke, nech je odovzdaná Správcovi so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy či nebodaj iné bosoráctva, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa dá Správcovi, ktorý rozhodne v mene cisára za hlasného velebenia Slnka, rozdeliť majetok chudobným.

2. V každom spore, žalobe a udaní treba dodržať, aby Správca a sudca spravodlivosť Slnka na pamäti mali, neprijímali udanie bez vypočutia mnohých svedkov. Treba povedať stranám, žalobcom a udavačom: Ak to nedokážete s pomocou svedkov a Slnka nad vami, ako káže i hlas cisára, očakávajte, že prijmete rovnaký trest, aký ste vyslovili proti druhému. Tak prikazuje ó slnečný zákon, a kto ho nezachováva, nech je zatratený naveky v tme a temnote prekliatia.

3. O koristi. Kto sa vypravil proti nepriateľovi do boja, má sa vystríhať všetkých zlých slov a skutkov. Má mať na mysli cisára svojho, modliť sa za požehnanie Slnkom a s rozvahou viesť boj. Lebo pomoc od Slnka dostávajú tí, čo majú rozvážne srdcia. Víťazstvo totiž nespočíva v premnohej sile, pretože sila je od Slnka. Ak dá Slnko víťazstvo, deviaty diel nech si vezme Správca, ôsmy patrí cirkvi a siedmy sa patrí obetovať cisárskemu majestátu, zvyšok nech si rozdelia všetci ľudia rovnakým dielom, či sú veľkí alebo malí. Pretože šľachticom má stačiť kniežací podiel a prírastok žoldu ich mužstva. Ak sa nájdu medzi nimi niektorí, buď kmeťovia alebo jednoduchí vojaci, čo vďaka odvahe a chrabrosti vykonajú hrdinské činy, nech im knieža alebo prítomný vojvoda pridá z kniežacieho podielu, v mene Slnka - nášho boha, ako sa patrí, aby ich vyznamenal. Rovnakú sumu, ako dostanú tí, čo sa zúčastnili na boji, majú dostať aj tí, čo zostali v tábore. Lebo tak povedal, napísal a ustanovil prorok Myran.

4. Kto má vlastnú manželku a ležať bude s otrokyňou, ak sa tento prečin potvrdí, je potrebné, aby ju Správca tejto krajiny predal do inej krajiny a suma získaná za ňu sa má rozdeliť medzi chudobných. Rovnako smilník má byť podľa zákona Slnečného Správcom daný k dispozícii kňazom na sedemročné pokánie: dva roky nech stojí počas veľkej slávnosti pred slnečným chrámom, dva ďalšie roky nech ide do chrámu a posluhuje pri obrade a ďalšie dva roky sa musí zdržovať v blízkosti kňazovej a je povinný posluhovať mu. Posledný, siedmy rok nech stojí v chráme, ale nech sa mu požehnania nedostane, miesto toho musí pri upratovaní chrámu pomáhať, slovo božského Slnka šíriť a jeden deň v týždni, každý týždeň, nech chudobným pomáha. Po uplynutí siedmich rokov na ôsmy rok nech už sa plne zúčastňuje na sviatkoch velebenia a vítania Slnka. Odsúdení sú povinní nejesť nič iné okrem chleba a vody po sedem liet.

5. Kto ležať bude s cudzou otrokyňou či inak sa s ňou proti zákonom cirkevným, či svetským prehreší, nech zaplatí 3 strieborné pánovi otrokyne a sám nech sa podrobí sedemročnému trestu, ako sme už povedali, aby nebol pokutovaný. Ak je chudobný, nech podľa (veľkosti) svojho majetku zaplatí pánovi otrokyne a sám nech sa podrobí spomínanému odrieknutiu.

6. Kto by sa nebodaj odvážil ležať s cirkvi zaviazanou ženou či dievčinou, tomu podľa svetského zákona odrežú nos, podľa cirkevného nech sa mu však uloží pätnásťročné odrieknutie.

7. Kto si vezme za manželku matku svojho kmotrenca, podľa svetského zákona im obom odrežú nosy a rozlúčia ich. Podľa cirkevného zákona nech sú rozlúčení a nech sa podrobia odriekaniu a na priame slnko sa nemajú právo ukázať 15 rokov. Poriadok je takýto: päť rokov stáť vonku, s plačom počúvať slnečnú pobožnosť, potom štyri roky môžu byť v chráme a na jeho upratovaní sa podieľať a tri roky pri slávnostiach posluhovať a ďalšie tri roky v deň slávnosti o chlebe a vode, počas celého odriekania ohlasovať začiatok a koniec dňa, v domácnosti kňaza pomáhať a slová viery pripomínať. A tak keď skončia lehotu, v šestnástom roku nech už na poludnie aj počas dňa voľne chodia a na slnečných slávnostiach sa zúčastňujú. Rovnaký trest nech stihne toho, kto sa ožení s krstnou dcérou alebo sa prehreší s vydatou ženou.

7a. O svedkoch. Nad všetkými týmito (previnilcami) má Správca a sudca pri každom spore so všetkou starostlivosťou a trpezlivosťou konať vyšetrovanie a neodsudzovať bez svedkov. Treba však hľadať svedkov pravdivých, bojacích sa Slnka, vážených a takých, čo nemajú nijakú nenávisť ani zlobu, ani hnev, ani spor, ani obvinenie proti tomu, o kom svedčia, ale iba strach zo Slnka a jeho spravodlivosti, a nie je na nich ani tieň pochybností. Počet svedkov nech je jedenásť alebo aj viac ako tento počet. V malom spore od siedmich do troch, ale nie menej ako tento počet. Sudca má však moc prijať záloh od toho, proti komu vypovedajú, a určiť svedkom prísahu alebo aj pokutu, alebo rovnaký trest, ak sa niekedy ukáže, že klamali. Ani v jednom spore sa nemajú prijímať za svedkov tí, ktorých niekedy usvedčili, že klamú alebo prestupujú zákon božieho Slnka, alebo vedú zvrátený život tmársky, alebo ktorí sa ako nespôsobilí vylučujú z prísahy.

8. Keď niekto zviedol pannu bez súhlasu rodičov a keď sa tí o tom neskôr dozvedia, ak si ju chce vziať a chcú to i jej rodičia, nech sa koná svadba. Ak sa však bude jeden z nich zdráhať a bude to (človek) vážený pre svoje bohatstvo, nech dá dievčaťu za zneuctenie omluvné v striebre t.j. 3 strieborné. Ak je chudobnejší, nech dá polovicu svojho majetku. Ak je však nemajetný, nech ho dá sudca zbičovať a vyhostiť zo svojho obvodu. Je tiež povinný podrobiť sa trestu počas siedmich rokov, ako sme napísali.

9. Kto znásilnil pannu na opustenom mieste, kde nebolo nikoho, kto by jej mohol pomôcť, nech je pokutovaný a jeho majetok nech sa dá dievčaťu. Tento sa už nikdy na priame svetlo Slnka neukazuje, inak bude pred cirkevný súd postavený.

10. Kto zviedol dospievajúce dievča pred dovŕšením trinásteho roku, nech je pokutovaný (stratou.) všetkého svojho majetku a výnos z neho nech sa dá dievčaťu. Podľa cirkevného zákona on i ten, kto sa dopustil násilia na dievčati zasnúbenom mužovi, všetci podliehajú sedemročnému trestu, ako sme to už prv spomenuli pri vydatej žene.

11. Kto zviedol dievčinu zasnúbenú inému mužovi, aj keď k nej vošiel s jeho súhlasom, toho treba zbičovať a odrezať mu nos.

12. Bosoráci, ktorí uzavreli manželstvo s pokrvnými (príbuznými), nech sú rozlúčení.

13. Kto má dve manželky, nech vyženie tú, ktorú si vzal neskôr, aj s deťmi. Slnku patrí 1/3 majetku a žena druhá je žena druhá, nemôže byť teda prvá a nemôže teda žiť z majetku čo patrí žene prvej. Tak to hlásajú proroci. Potom nech previnilca zbičujú a uložený mu je trest na sedem rokov.

14. Kto podpaľuje cudzí les alebo v ňom rúbe stromy, nech zaplatí dvojnásobnú náhradu.

15. Kto z nepriateľstva alebo kvôli lúpeži majetku podpaľuje ohňom obytné budovy, nech ho predajú Slnečnému súdu, ak je to v meste. Ak je to na dedine alebo v usadlosti, nech ho popravia mečom. Ale podľa cirkevného práva sa odovzdáva na trest na 12 rokov, lebo je to nepriateľ. Ak chce niekto spáliť strnisko alebo krovie na svojom pozemku a zapáli oheň a ten preskočí a zapáli cudzie pole alebo cudziu vinicu, treba celú vec posúdiť a vyšetriť. Ak k tomu prišlo tak, že z nevedomosti alebo ľahkomyseľnosti zapálil oheň, nech postihnutého odškodní. Ak by zapálil oheň vo veternom dni alebo neurobil potrebné opatrenia hovoriac: oheň sa nerozšíri, alebo z lenivosti, alebo že nemôže a oheň narobí škody, nech zaplatí a nech je zbičovaný. Ak by však zachoval všetky opatrenia a náhle prišla búrka a preto sa oheň veľmi rozšíril, nech nie je odsúdený. Ak sa zapáli niečí dom od blesku a zhorí buď jeho vlastné obydlie, alebo sa oheň rozšíri a zhoria aj domy jeho susedov, pretože tento požiar vznikol znenazdania, nemá sa súdiť.

16. Nikto nech nevyvádza násilím z chrámu slnečného toho, kto sa v ňom uchýli. Ten, čo sa sem utieka, nech oboznámi kňaza so svojou záležitosťou a vinou, ktorú spáchal. Kňaz nech ho prijme ako utečenca, aby bol jeho zločin podľa zákona vyšetrený a preskúmaný. Ak sa niekto pokúsi, nech je to ktokoľvek, vyviesť násilím z chrámu toho, kto sa sem utiekal, nech dostane 100 palíc a 10 palíc soľou (lebo soľ čistí od viny a čistotu Slnka preukazuje). Potom nech sa náležité preskúma zločin toho, kto sa sem utiekal.

17. Ak má niekto s niekým spor a neoznámi to Správcovi a sporí sa o svojej ujme, chcejúc buď mocou alebo násilím presadiť svoj zámer, ak to urobí, aj keď má pravdu, nech príde o svoju vec a nech ju vráti. Ak by vzal niečo cudzie, nech ho vladyka toho kraja palicuje, pretože sa nepodrobuje moci a sám sa stáva svojím pomstiteľom. A ak si takto počína, nech vráti to, čo vzal.

18. Ak si rodičia a deti navzájom protirečia, nech sa im neverí. A ani v prospech pána, ani proti nemu nech nevystupuje otrok alebo prepustenec ako svedok.

19. Ak niekto kúpi od cudzích vojakov vojnového zajatca a vezme ho k sebe do domu, ak má zajatec pri sebe takú sumu, za ktorú bol kúpený, nech ju dá za seba a môže slobodne odísť.

20. Svedkovia z počutia nech nesvedčia a nech nehovoria: Počuli sme od niekoho, že tento je dlžníkom, alebo ak o niečom inom svedčia z počutia. Nemajú svedčiť ani v tom prípade, ak ide o šľachtu.

21. Vojaci, ktorí boli zajatí a zapreli svoju vieru vo večné Slnko, sa pri návrate do svojej krajiny a k svojmu občianskemu právu majú odovzdať cirkvi.

22. Ak si niekto požičia koňa na cestu do istého miesta alebo ho pošle a stane sa, že sa kôň poraní alebo uhynie, musí požičiavateľ odškodniť majiteľa koňa.

23. Kto zajal cudzí dobytok a buď ho hladom umoril alebo nejakým iným spôsobom zahubil, nech je odsúdený na dvojnásobnú náhradu.

24. Kto kradne vo vojne, ak je to zbraň, nech je zbitý. Ak je to kôň, nech zaplatí pokutu.

25. Ak si chce pán ponechať takého otroka, ktorý kradne, nech nahradí škodu. Ak nechce mať viac tohto otroka, nech ho odovzdá do otroctva okradnutému.

26. Kto cudzie stádo odoženie, ak to urobil po prvý raz, nech je zbitý. Ak to urobil druhý raz, nech je vyhnaný zo zeme. Ak to urobil tretí raz, nech je vystavený trestu, ale až potom, keď vráti všetko, čo odohnal.

27. Kto mŕtvych v hrobe zoblieka, nech je pred Slnečný súd za bosoráctvo postavený.

28. Kto vnikne k oltáru slnečnému vo dne alebo v noci a zoberie niečo z posvätných nádob alebo rúch, alebo akúkoľvek inú vec, nech je potrestaný. Kto vezme niečo z ostatných častí slnečného chrámu, nech je palicovaný, ostrihaný a vyhnaný z krajiny ako bezbožník a tmár.

29. Kto zajme slobodného človeka a predá ho alebo zotročí, nech je zotročený aj sám, keďže i on slobodného zotročil, nech sám zakúsi otroctvo.

30. Kto láka k sebe cudzieho otroka, skrýva ho a nepovie, kde je, je povinný vrátiť ho jeho pánovi alebo mu dať iného, alebo jeho cenu.

30a. Spor manželov. Múdrosť tvorcu a Učiteľa nášho Slnka nás učí, že manželské spolužitie je pod slnkom jediným tieňom (a teda nerozlučné), tak ako sa to deje pri slnečných obradoch.

I pod Slnkom zviazaní sú často terčom útokov tmy, bosoráckych praktík, či len telesných pokušení, preto medzi príčiny, pre ktoré sa manželia rozlučujú, ustanovujeme zákonom tieto: muž sa odlúči od svojej manželky pre taký prečin voči zákonom slnečným, ak bude manželka usvedčená, že strojila úklady proti jeho životu alebo aj keď sa dozvedela o nejakých zlých skutkoch cudzích osôb namierených proti manželovi a neoznámila mu to, alebo keď upadne do choroby malomocenstva. Žena sa odlúči od svojho manžela vtedy, ak jej bude strojiť úklady alebo to vie o iných a nepovie jej to, ako aj vtedy, ak upadne do choroby malomocenstva. A aj v prípade, ak jeden z nich pred manželským stykom upadne do zlej choroby.

Toto všetko prislúcha Správcovi a sudcom so svedkami vyšetriť, ako sme o tom prv písali, pred súdom, kde sa majú všetky ľudské neresti kniežatami súdiť. A preto nesmieme hľadieť na nikoho, ale všetkých deň čo deň vyučovať v zákonoch Slnečných a dúfať v Slnko, že na poslednom súde začujeme blažený hlas: Poďte, moji svetlom očistení, moji verní, nad mnohými vás ustanovím, vojdite do svetla vášho boha Slnka a veseľte sa.

Dekrét o užívaní síl magických v Chlimudskej ríši,
ako aj v jej provinciách.
Cisár Jiergul, Grinburg, 278 rokov po Veľkom more.

Ja, cisár Jiergul, panovník v meste Grinburg, vládca Chlimudskej ríše, nariaďujem, z dôvodu väčšej bezpečnosti celej krajiny, v týchto neistých časoch, toto nasledovné:
Každá osoba užívajúca síl magických, mystických alebo nadpozemských, žijúca na území Chlimudskej ríše, či už od narodenia alebo len na dobu určitú, je povinná sa v mieste svojho pobytu hlásiť najvyššiemu kňazovi a o svojich schopnostiach ho upovedomiť. Ďalej je povinná zaplatiť desať Chlimudských strieborných za udelenie výsady užívať síl magických, mystických či nadpozemských v tom kraji. Na základe toho jej bude úradne vystavený patent, ktorého podpisom sa dotyčná osoba zaviaže, že v stave ohrozenia kráľovského majestátu ho bude brániť svojimi všetkými možnými prostriedkami, čo znamená aj holým životom.
Osoba, ktorá využíva síl magických, mystických či nadpozemských bez vyššie uvedeného patentu, je skazená bosoráctvom a čarodejníctvom a preto bude stíhaná mocou svetskou aj duchovnou, bude lapená, do temnice uvrhnutá, podrobí sa útrpnému právu a bude jednohlasne odsúdená súdom svetským aj cirkevným.

„Hej, bard!“ zvolala staršia žena sediaca za stolom pri kozube.

Dážď bičoval steny zájazdného hostinca a vietor zavíjal pod strechou. Nebolo tu mnoho hostí.

Bard zvierajúci svoju lutnu sa odlepil od steny, potešený, že je záujem o jeho umenie, pravdupovediac, už ani veľmi nedúfal v tejto zapľuvanej putike plnej opilcov a povaľačov.

Prišiel až k stolu, kde žena sedela a prisadol si na lavicu oproti. Sálalo tu príjemné teplo z kozubu, snáď aj ona si chcela zahriať svoje krehké staré kosti.

„Včera si tu recitoval jednu baladu o bitke pri Igraine.“

„ To je pravda…ale o tom už nikto nechce počúvať- je to len historka, príliš stará na to, aby bola zaujímavá a príliš mladá na to, aby vstúpila do legiend.“

„ Viem, viem…počúvala som. Počula som tiež, že si tam spomínal jednu ženu.“

„ Ó, áno… Mačku z Vrchov… bojovníčku. takých je pomenej.“

„ Poznám tú povesť lepšie než ty. Chceš ju počuť a vylepšiť si tak repertoár?“

„ Veľmi rád.“

Vzala si od neho lutnu, mávla na krčmára a usmiala sa. V kútikoch očí sa jej objavili vejáriky vrások a bard si pomyslel, že niekedy veľmi dávno, za dobrého svetla by dobromyseľný klamár mohol nazvať jej tvár krásnou.

Krčmár doniesol džbán vína a dva poháre a žena brnkla do strún.

„ Tá žena sa volala Rhianonn Tal- Haiarn, prezývaná aj „ Mačka z Búrkového vrchu“ údajne pre svojich devať životov. O jej mladosti sa toho vie málo, akurát to, že patrila k jednému z menších kmeňov obývajúcich zaostalé provincie, kde v lesoch nažívali v súhre s elfmi. Aspoň tak sa hovorí, predtým, než sa tam rozšírila naša ríša. Tal- Haiarn „Búrkový vrch“ bolo ich sídlo a tiež meno ich náčelníckeho rodu. Keď tie lesy pohltili vačšie kniežactvá a nakoniec ríša, veľa popredných rodov poslalo – či skor predalo svojich synov a dcéry do služieb kniežat – neskôr cisára, len aby sa zapáčili cudzím vládcom. Tak platili bojovníkmi a nevestami – tým najcennejším čo mali. V ríši však boli považovaní za divokých barbarov, negramotných a len ťažko ovládateľných. Tak sa stalo, že z dievčat odchádzajúcich z domu ako panenské nevesty sa stávali konkubíny vladárov, jednými z mnohých žien tešiacich sa „priazni“ mocných mužov. Chlapci boli zaradení do vojska a posielaní do prvých línií ako živé štíty. Z mnohých sa nakoniec stali hrdinovia, napríklad Balor Vysoký, alebo Faergal Čierny vlk, tie mená poznajú všetci bardi v Grinburgu, snáď aj v celej ríši.“

Bard prikývol, tie mená naozaj zneli v sieňach po celom Chlimude, dokonca aj tu za humnam i- v Eulévii o nich museli počuť.

„ Ale to som odbočila…Rhianonn bola najstaršou dcérou svojho otca, nemal synov, preto jej bolo určené prevziať po ňom stolec. Učila sa narábať s mečom a sekerou, nie s pradenom ako jej mladšie sestry. Preto keď prišli cisárski vojaci vybrať „daň“ do Tal-Haiarn, padol im zrak aj na ňu. Pôvodne mala byť ďalšou z „neviest“ niektorého feudála, ale keď sa ukázalo (veľmi bolestivo), že z nej žiadna metressa so spôsobmi šľachtičnej asi nebude, proviantný dôstojník so skriveným úsmevom navrhol, nech ju teda vezmú k vojsku.

Tak sa Rhianonn dostala do chlimudskej armády. Vyskytli sa nejaké pokusy urobiť z nej táborovú markytánku – (v horšom slovazmysle), ale po pár zlomeninách to vojaci vzdali a ona ukázala, že rovnako nemilosrdná dokáže byť aj voči nepriateľom.

Roky plynuli a časom dostala pod velenie vlastnú malú výzvednú jednotku zloženú z armádneho odpadu a dokázala z nej vycvičiť jednu z tých lepších častí vojska. Niekedy vtedy sa zvesť o nej musela dostať do uší aj najvyšším veliteľom a možno samotnému cisárovi. Nemohli ju však povýšiť pre jej pôvod, ale báli sa jej tiež zbaviť, aby to nepodkopalo morálku vojska. Tak bola napoly trpená, napoly vítaná v armáde ríše, ktorá zabrala jej zem. Bitky plynuli ako rieka, a ona ich preplávala vždy až zázračne bez ujmy – odtiaľ jej prezývka o 9 životoch, a snáď sa niekedy zdalo, že o to nestojí.“

Žena sa napila vína, lebo jej vyschlo v hrdle.

„ A čo ten sonet, čo som prednášal včera večer?“ spýtal sa bard.

„ Á- romantický koniec a smrť…“ usmiala sa trochu smutne žena.

„ V tom čase slúžil pri vojsku aj muž menom Secullos. Bol to mág, rovnako trpený vo vojsku, pretože bol synom šĺachtica, ale s nadaním, a odpratať ho sa nedalo tak ľahko ako ostatných. Teda ho aspoň využili. Bol to mladý človek, plný síl, ale vojna ho zmenila. Chvíľami snáď aj bol rád za svoj osud… že sa nemusí skrývať. Ale boli to len okamihy, ak sa náhodou usmial, alebo mu blúdila v mysli nejaká príjemná spomienka.

S Rhianonn ho spojil podobný osud, dlhé roky bojovali bok po boku, až kým nedošlo k bitke na Igraine..“

Znovu sa napila vína a keď videla, že bard napäto počúva a neprerušuje ju, pokračovala.

„ Ako vieš, bola to veľká bitka na juhu a Chlimud ju nakoniec vyhral, aj keď nás stála veľa životov, medzi inými aj veliteľa de MontPetre, ale…

Ale večer predtým Rhianonn povedal táborový felčiar, že pod srdcom nosí dieťa. Secullos sa mal vrátiť až ráno v deň stretu. Celú noc bdela a premýšľala. S úsvitom sa obliekla do zbroje a ešte stále v pochybnostiach vysadla na svojho koňa. Keď predstúpila pred svoju jednotku, náhle sa jej zmocnil strach. Strach z bitky, z vojny, z krviprelievania. Strach o svoje dieťa.

V tom však zazneli vojnové rohy a bolo nutné vyraziť do útoku. Stínala hlavy, bojovala zúrivo ako mnoho ráz predtým, ale pohľadom stále na bojisku hľadala Seculla. V tom ho zazrela, ani nie dvadsať siah od nej a zvolala jeho meno. Otočil sa a zbadal ju, no zrazu sa mu z hrude vynorila zakrvavená kopija. Nestihol nič povedať, alebo ho nepočula, zabublal a zviezol sa k zemi.

Rhianonnin výkrik preťal bojovú vravu, až vzlietli krkavce. Nemilosrdné Slnko pálilo, Slnečný boh sa len prizeral jej nešťastiu.

V tom vyskočila na koňa a kopla ho do slabín, cválala preč z bojiska, preč od smrti a nebezpečenstva. Hovorí sa, že na tom koni skočila do rieky Igrainy a utopila sa tam. Odvtedy je vraj voda v tej rieke slaná ako Rhianonnine slzy a nesmie do nej vstúpiť tehotná žena, inak potratí. „

„Je to naozaj smutný príbeh… Rhiannon.“

Žena pokývala hlavou a zložila si z hlavy kapucňu. Vlasy už mala takmer biele a zopár jaziev na tvári sa rýchlo stratilo medzi vráskami.

„Tak toto mi nikto neuverí. Pijem v prícestnej krčme s Mačkou z Búrkového vrchu. Na zdravie.“ Zdvihol svoju čašu a zhlboka sa napil.

„Ale povedz… aký je skutočný koniec príbehu?“

„A zaujíma to bardov? Alebo ich poslucháčov? Nebude to pekné… ani veľkolepé.“ uškrnula sa.

„Ja to chcem vedieť.“ prikývol vážne.

Odmlčala sa a chvíľu pozerala do plameňov v kozube. Potom sa zhlboka nadýchla a pokračovala.

„ V skutočnosti sa v tej rieke neutopila. Cválala ďalej až do Maerských lesov, kde sa chvíľu ukrývala v osade hraničiarov. Dúfala, že to dieťa snáď aj donosí… Ale nakoniec ju spravodlivosť dochytila. Ako dezertéra ju súdili až v Grinburgu a mali ju anonymne obesiť a pochovať v neoznačenom hrobe. Avšak nakoniec za príhovoru niekoľkých veliteľov a vďaka jej stavu dostala „len“ žalár v pevnosti Naymm. To dieťa sa narodilo mŕtve.“

„ Je mi to ľúto…“

Pokrútila hlavou a mávla rukou, akoby chcela zahnať zlé spomienky.

„ V tom väzení bola 13 rokov. Potom sa za ňu niekto – ako sa neskôr dozvedela – veliaci od Igrainy, v tom čase pravdepodobne tiež už vo výslužbe – prihovorili, takže ju pustili, ale stále bola pod dozorom. Cvičila mladé otrokyne – gladiátorky v jednom z provinčných mestečiek.

Nakoniec sa im však zrejme podarilo presvedčiť vyššie miesta, aby znovu dali šancu vojnovému zbehovi, aby prejavil loajalitu.

Takže mimo iné – vo vojsku sa dá okrem jaziev nadobudnúť aj nečakané priateľstvo, ktoré sa prejaví v tej najneočakávanejšej chvíli… ale nech ťa to nemýli, ak by si sa chcel nechať naverbovať – dá sa tam omnoho viac stratiť… Oveľa, oveľa viac.“

Bard ju pozoroval so stisnutými perami. Napila sa vína a znovu sa zadívala do ohňa.

„ No…ja síce nie som žiadny hrdina ako ty, ale..“

„Ale…?“

„ Keby si chcela tie svoje staré kosti zahriať…“

Zasmiala sa, až opilci zdvihli hlavy.

„Ja už to mám dávno za sebou, chlapče… dávno za sebou.“

Keď páni sužovať budú svet,
príde ten čo mu rovného niet.
Keď oheň a meč ovládne noc
západné Slnko pošle pomoc.

Sila, čo v rukách nedrží nik
na svet príde dieťa, kúzelník.
Severná hviezda nám ukáže Rád
záchranca ponesie si ako znak.

TERRA INCOGNITA
Učená rozprava o krajoch slávnej ríše Chlimundskej

Časť 7.
Západné provincie

Západnú hranicu nášho mocného Cisárstva tvoria dokopy tri veľké provincie . Sú to provincie Arad , Eulévia a najsevernejšia Berrak. Západnu hranicu provincií a samotného Cisárstva zo západu tvoria Šedé hory – obývané trpasličími klanmi , južnejšie je to mohutný tok rieky Kaledra prameniacej v Šedých horách – za riekou sa nachádzajú Veľké pustatiny s pôvodnýmnomádskym obyvateľstvom. Z juhu susedia západné provincie s chanátom Kublaj a severnú hranicu tvorí Katazský kmeňový zväz.

Prírodné podmienky celej oblasti sú až na menšie regionálne odchýlky mimoriadne priaznivé.Ľud sa teší dobrému zdraviu , pôda prináša tradične bohatú úrodu a v miestnych lesoch sa taží drevo považované za najkvalitnejšie v Cisárstve . Podnebie je vplyvom neďalekých hôr bohatšie na zrážky ako býva typické pre východnejšie provincie. Provincia Berrak sa radí k najchladnejším regiónom Ríše.

Vo všetkých troch provinciách prevažujú občania ľudskej rasy , druhé najväčšie zastúpenie majú orkovia najmä v Arade , trvalé trpaslíčie osady sa vyskytujú len v predhorí Šedých hôr.Všetky provincie trpia nedostakom obyvateľstva , preto novoprichádzajúcim osadníkom sú za minimalne poplatky poskytované rozsiahle pozemky. V minulosti dochádzalo k rasovému napätiu v oblasti no tvrdý zásah osvietenej Cisárskej administrácie ukončil všetky orkské provokácie.

Naj významnejšou provinciou je Eulévia s rovnomenným hlavným mestom . Zo západných provincií bola k Ríši priradená ako prvá . Križuje sa v nej viacero významných obchodných ciest ako napríklad trpaslíčia rudná cesta či kublajská obchodná cesta . Eulevia je ako aj zvyšné západne provincie prevažne poľnohospodárska , jej význam zvyšuju práve početné obchodné križovatky.

Arad leží južne od Eulévie . Jeho správnym centrom je mesto Otessa ležiače na ostrovčekoch jazera Otess . V provincii vznikajú sedlá preslávené po celom Cisárstve. Na brehoch rieky Kaledra leží sieť pevností strážiacich hranice pred možnými výpadmi nomádov z Veľkej pustatiny.

Územne najrozsiahlejšia zo západných provincií no i najmenej zaľudnená je provincia Berrak. Obyvateľstvo sa zaoberá prevažne chovom dobytka a tažbou dreva . Zasahovanie predhorí Šedých hôr spôsobuje výraznú hornatosť terénu . Drahou vývoznou komoditou sú kožušiny veľkého berrakského medveďa. Správnym centrom pre severo-západnu čast provincie je osada Chárga , pre juhovýchodnú časť je to mesto Kareb.

výňatok z diela Terra Incognita
Klópulos a kolektív 284 po Veľkom More

Je to už nejaký rok čo sa zo Šedých hôr začal do našej milovanej Chlimudskej ríše šíriť fenomén s názvom Matéria. Tí šialení trpaslíci nemajú čo robiť a ich mysle sú zatemnené zo života v jaskyniach a podzemných domovoch. Tma im potemnila hlavy a preto vymýšlajú vynálezy, ktoré sužujú našu krásnu krajinu. Na chvíľu bol kľud, keď sa stratila voľná mágia a všetci tí čarodejníci, bosoráci a strigy stratili svoju moc. Potom prišli s tou svojou Matériou – len tá najtemnejšia Temnota vie kde k tomu prišli. A najsmutnejsie na tom je, že podaktorí Chlimudčania, dokonca aj tí z mesta Grinburg, na nej ešte profitú. Že im nieje hanba, takto spriadať plány s Temnotou. Matéria však už v dnešnej dobe nie je taký nebezpečný problém. Náš milovaný a najjasnejší cisár na ňu uvalil daň a kontrolu. Nech mu Slnko svieti na jeho cestach i v najhlbšej noci.

Dnes na nás so Šedých hôr prichádza iné nebezpečenstvo, také, ktoré môže ohroziť duše nás všetkých. Sú to predovšetkým tie pekelné veci, ktoré tak hrdo trpaslíci nazývajú “zariadenia” alebo “stroje”. Vypúšťajú k oblohe čierny dym, ktorým sa snažia zakryť usmievavú tvár nášho Slnka. Ničoho sa však nebojte moji drahí veriaci, náš osvietený Cisár tomu všetkému spravil koniec, pretože tieto veci, tieto “stroje” a “zariadenia”, zakázal. Zakázal ich zákonom, ktorý mu vnuklo samotné Slnko. Kto tento zákon poruší, u koho sa nájde čo i len náznak takéhoto tmárstva, ten bude bez ľútosti odsudený a vystavený Slnečnému súdu. Ale nemajte strach moji drahí veriaci, vaša láska k Cisárovi a k Slnku, vás ochráni pred takýmto úpadkom. Neváhajte a myslite na duše vašich blízkych. V chráme vás radi vypočujú.

Mama mi furtkaj vraveli

Mama mi furtkaj vraveli, že zo mňa nič nebude. Odkedy sme boli šprti, furtkaj mi to vravela. Vy by ste to též vraveli, keby sa vám decko vracalo dom doškrabané a dobité. Smejem sa jak zjuškovaný keď spomínam na klbčenie s Dóžinkovou partiou za masiarňou. Najvatšia sranda bola, keď vybehol niektorý z masiarskych učnov a naložil nám všetkym.

Tato ma doma též občas strískal. Mal nato dóvody. Nehnevám sa naňho. Chudák nebožtík tiež vraveli, že zo mňa nič nebude. Teraz by namňakaj boli hrdý. Nezrážam sa po šenkoch, aj slušnú robotu mám. Pre takého jedného pánka vyberám dlhy. No nikeraj neni to fasácka robota? Možem im statočne dať do držky a pre spravodlivú vec. Hehehe. Ten pánko je nejaký dóležitý a rádne nabaleny. Normálne keď ho zbadajú tí jeho dlžníci, jak sa tí tvária. Normálne jak živé mrtvoly. Fuj, do Slnka! Niekedy sa aj ja laknem keď krivo pozrie. Má to v očách, ani nemusí hlas dvihnuť a ruky vóbec. Šak jeho ruky som ja. A rádne tvrdé ruky! Po robotke si móžem ist de cem, on si ma vždy nejak nájde. Jak minule, troška sme popili s kamarátmi a ráno som sa zobudil v hostinci za Floradom.

Už tam čakal jazdec, další šefinkov chlap. Né taky silný, jak ja, ale s nožmi to vie. Normálne čakal, že ideme na fušku. Jak ma tam našli nepochopim. Vtedy to bola silna fuška. Šesť chlapov poviazaných v lese, ležá v machu ani nemuknu. Pri nich sedi šefinko, šnupe si jušku jak keby bol kdesi na navšteve. Taký kludny bol. Ešte mi hučalo v hlave z noci, ale necel som biť za trasoritku tak som si zobral do parády takeho riadne vypaseného. Do Slnka, ten mal sily jak ork, dobre že bol doviazany inač neviem neviem. Jak som nanom polamal treti papek a furt sa trepal, zrazužkaj sa postavil šéfinko, prišiel k chlapovi, dupol mu čižmou na krk, z rukáva mu vybehla dýka a zapichol toho chlapa namieste. Jak prasa. Ten mój šefinko, toho si nehcite pohnevať, tedy aj mna prekvapil a to som už já videl šeličo. Vytáhol zneho dýku, takú zvláštnu mal, úzka čepel do trojhlníka. Vražedna vecička, stím smelo prebodnete aj brnenie. Otrel to, samo, to nemóžte k takej vecičke sa spravať jak k žabiklaču. Celkom ma to dostalo čo spravil, som zamrzol. Kolega, ten machrík na nože, ten ništ. Asi je zvyknutý. Šefinko brechol, že nemam očumovať a makať dalej. Odlomil som si dalši papek a pustil sa do zvyšku chlapíkov . Netušim, čo spravili šefinkovi, ale isto to už oľutovali. Šefinko čosi vykladal o povinnostiach, pravidlách a tajomstvách. Že bratstvo neodpúšta, že neni slepý lebo ma oči všade. Nerozumel som mu ani trt. Nevim ani či mu rozumeli hentí poviazaní. Ale tí to mali jedno. Do hodinky sme ich zakopali šetkých pekne do radu kolo mraveniska.

Zmluva o diele
————–

Táto zmluva o diele (ďalej len “zmluva”) je potvrdením obojstrannej a bezvýhradnej zhody Správcu Eulevijského a Hermanna Schaffera, zemana (ďalej len “účastníci zmluvy”) ohľadom nasledujúcich bodov.

Článok I.
———
Herman Schaffer sa zaväzuje vytvoriť a vydržiavať skupinu žoldnierov (ďalej len “Garda”), za pomoci ktorej bude plniť úlohy a služby zadané Správcom Eulevijským, či Veľkňazom Eulevijským. Z hľadiska typu služby môže ísť o úlohy:

a.) pravidelné rutinné – ide najmä o:
- obhliadky bezpečnosti kritických častí území stanovených vyhlásením Správcu Eulevijského – obhliadky bezpečnosti území v kritických časoch stanovených vyhlásením Správcu Eulevijského
- dohľad nad sporiadanosťou na cestách

b.) nepravidelné rutinné – ide najmä o:
- pri právoplatnom súdnom obvinení obyvateľa Eulévijského šľachtica bez práva nosiť erb, zabezpečiť odvedenie obyvateľa na bezpečné miesto v majetku Gardy a vyčkať príchodu jeho šľachtica, sudcu, či inú osobu splnomocnenú v súdnom procese
- pri právoplatnom súdnom obvinení obyvateľa Eulévijského šľachtica s právom nosenia erbu, zabezpečiť bezpečie obyvateľa bez jeho odvedenia na iné miesto, než miesto na ktorom bol zadržaný, vyčkať príchodu jeho šľachtica, sudcu, či inú osobu splnomocnenú v súdnom procese
- pri predpoklade konania podozrivej činnosti, prípadne pri iných prešetrenie vyžadujúcich okolností obyvateľa, ktorý nepatrí pod léno žiadneho šľachtica, ani nie je nijakým spôsobom viazaným k Cisárstvu zabezpečiť odvedenie obyvateľa na bezpečné miesto v majetku Gardy a vyšetriť okolnosti

c.) pravidelné polovojenské – ide najmä o:
- spolupráca s výzvednými zložkami pri zadržiavaní kontrabandu
- udržiavanie purifikácie Eulevie a priľahlých krajov, pravidelné kontroly náboženskej čistoty obyvateľov a ich činov, majetkov, či skutkov

d.) nepravidelné polovojenské – ide najmä o:
- boj s organizovaným zločinom priamo ohrozujúcim obyvateľa jednotlivca, prípadne neveľký počet jednotlivcov nezastávajúcich úlohy v štátnom, či Cirkevnom aparáte a bez šľachtického titulu
- zabezpečiť plnenie všetkých kauzálnych obmedzení smerujúcich k bezpečnosti jednotlivcov, ako aj skupín vyhlásených Správcom Eulevijským, najmä zákazu, či obmedzenia vychádzania, priestorovej separácie skupín obyvateľstva, a pod..

e.) nepravidelné vojenské – ide najmä o:
- boj s organizovaným zločinom priamo ohrozujúcim obyvateľa, prípadne akýkoľvek počet jednotlivcov, z ktorých niektorí zastávajú úlohy v štátnom, či Cirkevnom aparáte, alebo niektorí majú šľachtický titul, prípadne boli vyhlásení za Cisárom chránené osoby.
- pri vyhlásení vojenskej mobilizácie, či stanného práva sa zamestnanci Gardy automaticky stávajú vojenskými jednotkami pod priamym velením Správcu Eulevijského

Článok II.
———–
Garda užíva pri výkone svojich činností prepožičanie právomocí Správcu Eulevijského v nevyhnutnej miere. Právomoci ako celok sú z právneho hľadiska duplicitné, delia sa na civilné a vojenské právo podľa charakteru vykonávanej úlohy.

Garda koná v rámci civilného práva pri úlohách definovaných, resp. spadajúcich do v Článku I. tejto zmluvy definovaných bodov: a, b. V takomto prípade sa predpokladá:

- vynaloženie maximálnych prostriedkov a využitie všetkých možností nenásilného riešenia úloh
- dbanie na bezpečnosť všetkých zúčastnených, ktorí prídu do styku s Gardou pri plnení jej úloh
- trvalá snaha o udržiavanie pozitívneho obrazu Gardy v očiach obyvateľov, úctivé a dôstojné správanie
- ochrana majetku, slobôd, náboženskej čistoty a dobrých mravov všetkých obyvateľov

V rámci úloh definovaných, resp. spadajúcich do v Článku I. tejto zmluvy definovaných bodov: c, d, e koná podľa vojenského práva každý vojak, ktorý je aktívne zapojený do úlohy takto definovanej, ako aj každý jeho nadriadený. V takomto prípade sa predpokladá:

- vynaloženie maximálnych prostriedkov na ochranu osôb na základe ich postavenia v spoločnosti: primárne osoby označené Cisárom ako “chránené”, sekondárne najvyšších štátnych aparátnikov a vysokú šľachtu, následne všetkých ostatných zúčastnených
- rýchla reakcia na vznik situácie a bezodkladné riešenie úlohy
- v prípade potreby čiastočné, alebo plné obmedzenie slobôd obyvateľov, ktorí prídu do styku s Gardou pri plnení jej úloh
- okamžitá komunikácia so Správcom Eulevijským, ako aj so šľachtou, na ktorú bude mať úloha a jej predpoklad vplyv

Článok III.
————
Garda zodpovedá Správcovi Eulevijskému za dôkladné plnenie jednotlivých úloh v plnej miere.

V prípade malého pochybenia pri riešení úlohy podľa civilného práva (úlohy definované, alebo spadajúce do bodov a, b podľa Článku I. tejto zmluvy) je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, alebo odmietnuť platbu za túto úlohu.

V prípade vážneho pochybenia, prípadne pochybenia s dôsledkami pri riešení úlohy podľa civilného práva (úlohy definované, alebo spadajúce do bodov a, b podľa Článku I. tejto zmluvy) je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, alebo odmietnuť platbu za túto úlohu a vystaviť okamžite splatnú pokutu až do výšky 10 násobku platby za túto úlohu.

V prípade malého pochybenia pri riešení úlohy definovanej, alebo spadajúcej do bodov c, d podľa Článku I. tejto zmluvy je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, alebo odmietnuť platbu za túto úlohu. Taktiež je možné vystaviť okamžite splatnú pokutu až do výsku 10 násobku platby za túto úlohu.

V prípade vážneho pochybenia, prípadne pochybenia s dôsledkami pri riešení úlohy definovanej, alebo spadajúcej do bodov c, d podľa Článku I. tejto zmluvy je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, alebo odmietnuť platbu za túto úlohu a vystaviť okamžite splatnú pokutu až do výšky 10 násobku platby za túto úlohu. Taktiež je možné súdiť zamestnanca Gardy, ktorý spôsobil pochybenie a jeho priameho nadriadeného podľa vojenských zvyklostí.

V prípade pochybenia pri riešení úlohy definovanej, alebo spadajúcej do bodu e podľa Článku I. tejto zmluvy je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, alebo odmietnuť akékoľvek platby voči Garde a vystaviť okamžite splatnú pokutu v ľubovoľnej výške. Taktiež je možné súdiť zamestnanca Gardy, ktorý spôsobil pochybenie a každého jeho nadriadeného podľa vojenských zvyklostí.

V prípade vážneho pochybenia pri riešení úlohy súvisiacej s purifikáciou Eulévie, ako aj náboženskej čistoty jeho obyvateľov je Správca Eulevijský oprávnený zadržať, či odmietnuť platbu za túto úlohu a vystaviť okamžite splatnú pokutu až do výšky 10 násobku platby za túto úlohu. Veľkňaz má právo viesť vyšetrovanie a súd voči osobám zodpovedným na tomto pochybení a ich priamym nadriadeným a vyrieknuť cirkevný rozsudok.

Pri akejkoľvek úlohe musí byť Garda informovaná o jej charaktere a musia jej byť poskytnuté všetky informácie, ktoré nie sú považované za tajné. V prípade zamlčania podstatných informácií, ktorých utajovanie nie je v zájme Cisárovom smie Garda požadovať náhradu. Výšku náhrady a jej oprávnenosť rozhoduje pre cirkevné veci Správca Eulevijský, pre svetské záležitosti Veľkňaz Eulevijský.

Článok IV.
———-
Hermann Schaffer sa zaväzuje dodať každý deň do západu Slnka písomnú správu o využívaní dokončených služieb Gardy Správcovi Eulevijskému, Správca Eulevijský sa zaväzuje na základe dohody o ocenení práce a tejto správy pripraviť sumu v hotovosti, ktorá bude odovzdaná Hermannovi Schafferovi nasledujúce ráno.

Výnimku tvoria služby definované, alebo spadajúce do bodu e Článku I. tejto zmluvy, ktoré sú splatné až na základe rozhodnutia Správcu Eulevijského a v ktorých prípade sa financovanie celej záležitosti bude riešiť na základe jednostranného rozhodnutia Správcu Eulevijského.

Článok VI.
———
Zmluva bola vystavená v 3 kópiách, pričom jedna bude vydaná do rúk Hermannovi Schafferovi, druhá Správcovi Eulevijskému a tretia Veľkňazovi Eulévijskému. Účastníci konania vyjadrili obojstrannú zhodu, kompletnú informovanosť o všetkých záležitostiach zmluvy a záväzok všetky body zmluvy v plnej miere naplniť, pričom toto potvrdzujú svojimi podpismi:

Správca Eulevijský

Hermann Schaffer, zeman

Učenná rozprava o juáze
Liek alebo jed

Na večnú slávu nepremožitelného Slnka a najjasnejšieho Cisára, z poverenia Kalima Udatného, veľkovojvodu Grinburgského sme vypracovali túto správu o staronovom fenoméne v Ríši – o juáze.

Juáza je produktom nenápadnej kroviny typickej pre lúčne spoločenstvá južných provincií Ríše. Juázový ker je na vodu a pôdu nenáročná rastlina. Osvedčilo sa pestovanie aj na velkých plochách, významným škodcom je však Ilichatský modrý motýľ, ktorého larvy s obľubou spásajú listy juázovníka. Ker kvitne aj dvakrát ročne, tvorba semien je teda dostatočná. Samotné pestovanie je vskutku nenáročné a vhodné takmer kamkoľvek.

Samotnú aktívnu drogu tvorí olúpana a vysušená kôra kra. Zber je delikátna záležitosť, je potrebné presne vedieť koľko kôry je možné olúpať aby daný ker nezahynul. Túto prácu vykonávaju tradične ženy. Zberačky s praxou sú mimoriadne žiadaným artiklom na trhu z otrokmi.

Kôra sa nesmie sušiť na priamom slnku, ináč juáza stráca na svojej kvalite, až môže úplne stratiť požadované účinky. Dôkladne presušená sa ručne preberie a očistí. Následne dochádza k jej mletiu na juázový prach. Proces prebieha pod dozorom poverených úradníkov, kedže juáza je stále v tomto procese surová a jej požívanie či odcudzenie sa prísne trestá .

Dalším procesom je delenie podľa akosti. Juázovy prach sa presýpa pomedzi sitá, za najkvalitnejší sa považuje samozrejme ten najemnjší prach. Takto rozdelený produkt sa posúva k riedeniu. Najčastejšie sa sa riedi cukrom, no poslednou dobou z dôvodu zníženia nákladov sa experimentuje so živicovými zmesami.

Postavenie juázy z pohľadu Slnečného práva nie je úplne vyjasnené. Riedená juáza je tolerovaná a legálna. Podliehala špeciálnym daniam a pravidlám, ktoré sú neustále novelizované. Prechovávanie čistej juázovej kôry mimo oficiálnej evidencie úradov je však tažký zločin trestaný aj hrdelne! Je to tak správne, lebo požívanie nijak neupravenej kôry je nehodné vyznávačov Slnka .

Z hľadiska lekárskeho je juáza veľmi uzitočný produkt. Máme zaznamenané prípady, kedy si vojaci na taženiach tlmili bolesti práve požívaním juázy. Velitelia skonštatovali celkovú zvýšenú odvahu, výdrž a bojachtivosť vojakov.
Požitie sprevádzajú pocity radosťi až eufórie, tlmí bolesť a dodáva energiu. S vyššími dávkami sa prejavuju halucinácie, nadmerné potenie a pri predávkovaní až straty vedomia. Tu by som chcel zdôrazniť, že Slnku a Cisárovi je takéto zneužívanie tejto rastliny odporné a nadmerné požívanie bude trestané .

Attichlos Starší

O prameni s mokraďou
v kraji známom, blízkom
havrany škriekajú,
rozhlasujú zvesti mŕtvej dávno.

Ako sa dievča napilo Pravdy
a predzvesť skazy vyrieklo.
Čujte verše prekliate,
chránenci Slnka zo zeme krvou podliatej.

„Keď sa nad Šedými Horami
uvelebilo zore krvi ranné,
prišiel Ten, čo oznámil
ako sa niť času odvinie.

Pretrhol práchnivé vlákno,
sladkým medom ho namazal Ten,
pomohol smrťou tak krásnou
trpiacim mužom od zlých žien.

A keď i posledná bosorka padne
v plameňoch zlé si odpyká,
strojte sa, vojaci, povstane
zmárnená duša z podsvetia.

Povstane prekliata, zúrivá
putovať po zemi živých neprestane.
Pomstu im všetkým vykoná,
tak vinných bude mátať stále.

Boj sa smrteľník, zdráhaj sa Eulévie
pokiaľ máš povahu zbabelú.
Ak však vieš z vody kalnej
číru urobiť, spas jej dušu tak zblúdilú.“

Vyrieklo dievča slová zradné,
pramienok krvi sa zjavil na dne
džbánu čo niesla. Padla,
viac nevstala, posledná bosorka zhorela.