0

Deti a ich pozornosť v škole

Vzťah človek k spánku sa možno na prvý pohľad zdá ako nezmyselná akademická debata. Prípadne to celé môže pomáhať ľuďom, čo majú problém so spánkom ako takým či zaspávaním.

Spánok v živote človeka je však potrebné brať trochu širšie. Spánok je čas dňa, kedy nie sme pri vedomí. Uberáme sa do sveta snov a okolitý svet nevnímame takmer vôbec. Mozog by nás upozornil iba v prípade nebezpečenstva. V období, keď nespíme, sme pri vedomí. Ono to však neznamená, že naše vedomie má po celý čas bdenia rovnakú kvalitu. O čo to hovoríme? Bdenie môžeme charakterizovať viacerými spôsobmi. Zoberme si napríklad takú pozornosť. Pri plnom vedomí by sme mali mať schopnosť vnímať svet naokolo na sto percent. V takomto rozpoložení sa náš mozog však nenachádza po celý čas bdenia. Ono by to bolo príliš náročné. Z tohto dôvodu úroveň našej pozornosti kolíše. Takto môžeme tvrdiť, že človek má počas dňa niečo ako maximum pozornosti. V tomto čase mozog pracuje najviac a dokáže spracovať najväčšie množstvo informácií.

Čo však toto všetko má spoločného so školákmi? Prečo by sa o vedu spojenú so spánkom mali deti zaujímať. A hlavne, prečo by tomu mali venovať pozornosť rodičia či ľudia zodpovední za školy a aj celé školstvo?

Situácia v školách

Napriek tomu, že o reformách vzdelávania detí sa hovorí pomerne veľa, vyučovania sa v princípe nezmenilo za niekoľko storočí. Deti stále musia prísť do školy skoro ráno, sadnúť si do lavíc a dávať pozor, čo im učiteľ či učiteľka povedia. Najťažšie predmety školy zaraďujú na začiatok rozvrhu – teda čo možno najskôr ráno. Matematiku by ste v rozvrhu detí len ťažko hľadali ako piatu či šiestu hodinu. Bude prvá, druhá či prípadne tretia. To iste platí aj o ďalších predmetoch, ktoré sa považujú za náročné. Posledné hodiny v rozvrhu, často až popoludní, sú nenáročné predmety, ktoré neraz ani nie sú známkované. Ako posledné hodiny tak nájdete telesnú, výtvarnú či hudobnú výchovu.

Toto je štandard, pretože sa vychádza z predpokladu, že deti sú najčulejšie v skorších ranných hodinách. Predpokladá sa, že toto je čas, kedy sa vedia najlepšie sústrediť a ich pozornosť je najvyššia.

Štúdia Oxfordskej univerzity a BBC

Nedávna štúdia, ktorú vykonala Oxfordská univerzita za asistencie BBC však všetky zažité predpoklady búra.

V tejto štúdii boli monitorované desiatky detí vo veku 9 až 11 rokov. Výskum bol robený na základe tzv. denníkov. Každé dieťa dostalo od výskumníkov poznámkový blok, do ktorého si mali zapisovať údaje súvisiace so spánkom a únavou po dobu troch dní.

Úlohou BBC v tomto projekte bolo propagovať účasť detí vo vedeckom výskume. Bola to súčasť vyučovania, pretože každé dieťa sa na ňom aktívne podieľalo.

Aký bol výsledok? Až 70 percent detí uvádzalo, že najmenšiu únavu pociťovali v popoludňajších hodinách. Teda v čase, kedy by to podľa zažitých zvykov malo byť presne naopak. V ranných hodinách takmer všetky deti popisovali zvýšenú únavu.

Aký by mala byť reakcia?

Žiadna vedná disciplína nie je samoúčelná. Štát neplatí vedeckých pracovníkov na to, aby si v pohodlí laboratória skúmali, čo sa im zachce. Veda má prinášať výsledky, ktoré budú užitočné pre spoločnosť. Na základe nových poznatkov by sme mali vedieť upraviť naše správanie, aby bolo efektívnejšie. Aby sme želané ciele dosiahli rýchlejšie, ľahšie a bez zbytočnej záťaže okolia.

Toto je presne taký vedecký poznatok, ktorý by sme mali dostať do bežného života. Ak vieme, že deti sa najlepšie vedia sústrediť v popoludňajších hodinách, tak vyučovanie upravíme na základe toho. Nenútili by sme deti, aby boli v škole nastúpené krátko po siedmej a začínali zostra hneď matematikou. Nechali by sme deti si doma pospať o trochu viac. Do školy by prišli neskôr a začínali byť tým, čím zvyčajne končia.  Telesná výchova na začiatok by určite nezaškodila. Na matematiku by sa tiaž dostalo. Vo vhodných popoludňajších hodinách.

Otázka znie jednoducho – prečo sa nič nedeje?

V prvom rade každá zmena je zložitá a ťažká. A úprava časov vyučovania by nebolo jednoduché sústo. Pretože tento stav vyhovuje prakticky všetkým – teda okrem detí. Učitelia chodia do práce ako takmer všetci ostatní ľudia. Popoludní sú už pohodlne doma. Keby mali vyučovať v neskorších časoch, domov by sa dostali až večer. Rodičom to tiež vyhovuje, pretože škola plní funkciu opatery detí. Pred prácou ich dajú do školy, po práci ich vyzdvihnú. Rodičom by to vyhovovalo vtedy, keby sa im tiež zmenil pracovný režim.

Reakcie na najnovšie vedecké poznatky bývajú pomalé. Oproti minulosti je šírenie informácií omnoho rýchlejšie, zásadné zmeny však stále trvajú dlhé roky.

A v neposlednom rade, vo svete vedy jedna vedecká štúdia nikdy nestačí. Ak by sme mali meniť život na základe každej jednej štúdie, tak by sme sa asi zbláznili. To, že vyšla nejaká štúdia hlásiace pravdu A, ešte neznamená, že zajtra sa neobjaví štúdia hlásiaca pravdu B a na tretí deň ďalšia štúdia, ktorá kompletne poprie dve predchádzajúce.

Na všeobecné prijatie nejaké nového poznatku je potrebných viacero štúdie. Tie sa musia zhodnúť. Pokiaľ sa tak nestane, tak budú stále existovať pochybnosti. Ak sa má udiať nejaká významná zmena.

Pridaj komentár