Nedostatok spánku nemá za následok iba únavu, ale môže viesť aj k obezite. Aspoň takto vyzerá výsledok najnovšieho vedeckého výskumu.
Nedostatok spánku sa prakticky vôbec nespája s telesnou váhou. Väčšina ľudí vie veľmi dobre, že kvalita a dĺžka spánku do výraznej miery ovplyvňujú naše zdravie. Spojenie s obezitou je však novinkou.
Toto najnovšie zistenie nemožno chápať ako jednoduché riešenie boja proti obezite. Určite neplatí, že predĺžením spánku dosiahnete vytúženú váhu. Na základe týchto vedeckých poznatkov však možno upraviť svoj životný štýl a pridať dať ďalší dôležitý krok k lepšej váhe.
Čo zistili vedci?
Ako to už vo vede býva dobrým zvykom, vedci začali spojenie spánku a obezity skúmať na základe pokusných skupín. Jedna skupina ľudí spala približne osem hodín. Druhej skupine bol spánok skrátený na päť hodín.
Za normálnych okolností bežný dospelý človek potrebuje 7 až 9 hodín spánku, aby sa zobudil plne regenerovaný. Biologická potreba spánku je individuálna. Niektorí ľudia potrebujú spať menej, iní viac. Veľká väčšina ľudí sa však zmestí do tohto úzkeho intervalu.
To znamená, že pri 5-hodinovom spánku, šlo o spánkovú depriváciu v rozsahu 2 až 4 hodiny. To je vcelku dosť a na organizme sa to jednoznačne prejaví.
Pokusným skupinám bol spánok monitorovaný po dobu dvoch týždňov. Z výsledkov možno vyčítať, že ľudia, ktorým bol skrátený spánok, pribrali približne jeden kilogram. Váha druhej skupiny (ktorá spala optimálne dlho) sa nezmenila.
Druhou fázou experimentu bolo pozorovanie prvej skupiny ľudí po dobu ďalších dvoch týždňov. Tentoraz však už spali bez toho, aby ich niekto obmedzoval. Výsledok bol taký, že pribraný kilogram za tieto dva týždne stratili. Ich váha sa vrátila do pôvodného stavu.
Vedci pozorovali, že ľudia, ktorým bol skrátený spánok, mali tendenciu zmenšovať svoje raňajky, alebo ich úplne vynechať. To znamená, že ranný príjem kalórií bol nižší ako u ľudí s plným množstvo spánku. Toto by neviedlo k priberaniu, ale k chudnutiu. Problém bol v tom, že títo ľudia si kalorický príjem vynahradili neskôr cez deň. A to najmä po večeri. Celkový kalorický príjem počas celého dňa bol tak u ľudí s upraveným spánkom k väčší.
Toto by potvrdzoval aj sedliacky rozum. Ak ste dlhšie bdelí, máte aj viacej času na jedenie a logicky tak počas dňa prijmete väčšie množstvo kalórií.
Žiadnym prekvapením nebol ani energetický výdaj. Ľudia so skráteným vydali počas dňa viac energie ako ľudia spiaci plných 8 hodín. Tento energetický výdaj však nebol schopný vykompenzovať zvýšený kalorický príjem.
Paradoxom je, že pri nedostatku spánku vám nemusí pomôcť ani nejaká diéta a navyše, možno ju v tom prípade ani nepotrebujete (stačí len začať poriadne spávať).
Pri nedostatku spánku sa spomaľuje metabolizmus
K tomuto zisteniu sa nedopracovala vyššie uvedená štúdia, ale jedna o pár rokov staršia. Vyššie uvedený vedecký experiment toto tvrdenie akurát potvrdil. O čo ide?
Rýchlosť metabolizmu a dĺžka spánku vykazujú koreláciu. Skracovanie spánku, respektíve jeho nedostatok, spomaľuje metabolizmus. To znamená, že rôzne fyziologické procesy v našom tele pri nedostatku spánku bežia pomalšie.
Z pohľadu obezity je dôležité, že spomalenie metabolizmu vedie k menšiemu výdaju energie. Človek, ktorému k optimálnej dĺžke spánku chýba zopár hodín, tak počas dňa spáli menej kalórií. Ako už bolo preukázané, zároveň toho viacej skonzumuje. Nevyhnutným dôsledkom týchto dvoch predpokladov je zvyšovanie telesnej hmotnosti.
Jedným zo zistení uvedených štúdií je aj fakt, že jedenie v neskorých večerných hodinách môže s veľkou pravdepodobnosťou viesť k zvyšovaniu telesnej hmotnosti. S jedením vo večerných hodinách je to však zložité. Mohli by sme tomu venovať osobitý článok. Skúsime to v skratke.
Jedenie po šiestej večer nie je automaticky zlé
Toto pravidlo ste už určite počuli. Vraj po šiestej večer by sme nemali jesť. Tvrdenie, že po šiestej by sme už nemali nič konzumovať, však nie je pravdivé. Ide prílišné zovšeobecnenie.
Pravda je taká, že jesť by sme nemali krátko pred spánkom. Koľko hodín pred spánkom si však máme dať pauzu s jedlom nie je možné určiť presne. Základná hranica je približne 2 hodiny. Pri ťažších mastných jedlách je potrebné tento čas predĺžiť. Pri ľahkých jedlá, ako napríklad ovocie či zelenina, je tento čas možné skrátiť. Niektoré jedlá (v obmedzenom množstve) sa dokonca odporúčajú na konzumáciu krátko pred spánkom. Takýmto jedlo sú napríklad banány. Pokiaľ sa vám ťažko zaspáva s prázdnym žalúdkom, banány sú tou pravou voľbou.
V prvom rade ale záleží na tom, kedy chodíte spávať.
Dĺžka spánku nie je jediným indikátorom kvality
Samotná dĺžka spánku by nemala byť braná absolútne. Treba sa zamerať skôr na kvalitu spánku. Kvalitný spánok dokáže zregenerovať vaše telo rýchlejšie ako nekvalitný. Kvalitným spánkom neušetríte síce hodiny, investovať do takéhoto spánku sa však oplatí.
Pokiaľ si chcete zabezpečiť maximálne pohodlný spánok, postarajte sa predovšetkým o spálňu. Vyhoďte z nej všetky elektronické prístroje (najmä televízor). Zabezpečte, aby v nej bolo ticho, večer tma a ráno prirodzene svetlo od slnečných lúčov.
V neposlednom rade je dobré spať na kvalitnom posteľovom systéme. Najdôležitejšou časťou posteľového systému je matrac. Kvalitné matrace sú pomerne drahé – treba si však uvedomiť, že ide o investíciu na takmer 10 rokov. Ak si náklady na tento matrac rozdelíte na počet nocí, koľko na ňom strávite, investované peniaze hneď získajú inú perspektívu.
Pridaj komentár